Tak ako majú futbalové mužstvá svoje klubové vlajky, tak majú aj slovenské folklórne súbory svoje ornamentníky.
Napriek tomu, že sú ornamentníky späté s ľudovými tradíciami a slovenským folklórom, pred sto rokmi či ešte dávnejšie o nich ešte nikto nepočul. V skutočnosti vznikli až v roku 1974. Práve vtedy sa prvýkrát objavili na festivale vo Východnej, kde si ich na podnet etnografky Jarmily Paličkovej a Viliama Grusku prinieslo viac ako 20 dedinských folklórnych skupín.
Vznik ornamentníkov
S nápadom prišiel ako prvý scénograf, režisér a etnograf Viliam Gruska, ktorý navrhol aj pergoly na ich vyvesovanie v areáli folklórneho festivalu vo Východnej. O tom, že sa nápad ujal, svedčí aj skutočnosť, že sa ornamentníky postupne objavili na Západoslovenských folklórnych slávnostiach na Myjave a na ďalších regionálnych a lokálnych slávnostiach a festivaloch. Do roku 1990 ich vzniklo na Slovensku až 177.
Ako vlastne ornamentníky vyzerajú? Majú zvyčajne formu textilnej zástavy veľkých rozmerov, pričom všetky prvky, z ktorých sú vytvorené (materiál, farebnosť, vyšívacie, tkáčske a iné použité techniky), zodpovedajú ľudovému výtvarnému prejavu typickému pre danú obec.
Na čo slúžia
Tvorba ornametníkov mala spĺňať niekoľko funkcií:
- Mala viesť folklórne skupiny a ich členov k hľadaniu charakteristických a typických prejavov, ktoré sa v danej obci používali pri zhotovovaní odevov a textílií. Súčasťou procesu malo byť aj uvedomovanie si kvalít, odlišností a jedinečnosti výtvarných prejavov v danej obci.
- Ornamentníky mali nahradiť označenie obcí a súborov, ktoré sa bežne používali v tvare tabuliek alebo transparentov.
- Tvorba ornamentíkov mala byť impulzom k hľadaniu nekonvenčných uplatnení tradičného výtvarného prejavu.
Na ich výrobe spolupracovali jednotlivé súbory s pracovníkmi osvetových zariadení, etnografmi a profesionálnymi výtvarníkmi. Ornamentníky sa nosia zavesené na vodorovnom rahne pripevnenom na žrdi. Na ich evidenciu slúžia tzv. rodné listy, ktoré obsahujú základné údaje o ornamentníku (obec, autora návrhu a realizácie, opis, umiestnenie a využitie).
Zdroj: Národné osvetové centrum, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
