Folklórny festival Východná

Zaujíma vás, kto, kedy, ako a prečo „vymyslel festival Východná“? Kto boli prví tvorcovia, aké boli prvé programy a čo bolo ich inšpiráciou? Kto boli prví účinkujúci a či ním bol aj váš súbor? Kedy bol vo Východnej prvý detský program, prvá súťaž či škola tanca? Čím žila a ako sa menila Východná, kým dosiahla svojich prvých 10 rokov? Prečítajte si prvý zo série článkov Kataríny Babčákovej, ktorý mapuje históriu festivalu vo Východnej do roku 1964.

Na počiatku bola Strážnica

Folklórny festival Východná sa zrodil v roku 1953 ako akási „mladšia sestra“ prvého rozsiahleho folklórneho festivalu vtedajšieho Československa, ktorým bol festival v Strážnici, založený v roku 1946.

V Strážnici sa už v roku 1947 v prvom režijne komponovanom folklórnom programe Zbojnícky večer predstavili folklórne skupiny zo Ždiaru, z Očovej, Čierneho Balogu a Východnej.

Pod vplyvom dojmov a skúseností z tohto festivalu niekoľko členov východnianskej folklórnej skupiny (M. Lehocký, Z. Gábriková, J. Púchovan, M. Kočtúch) začalo v roku 1953 so zápalom pripravovať folklórne slávnosti i vo Východnej. V skromných podmienkach, v pieskovom lome nad obcou, sa na Slávnostiach piesní a tancov vo Východnej 3. júla 1953 predstavili folklórne skupiny z obcí horného Liptova a Oravy (Štrba, Važec, Liptovská Teplička, Východná, Hladovka, Sihelné). V roku 1954 prevzal organizačné zabezpečenie festivalu Okresný dom osvety v Liptovskom Hrádku a v programe sa už predstavili i skupiny z Očovej, Liptovskej Kokavy, Čierneho Balogu, Pohorelej, ale aj folklórne súbory z Ružomberka a Dubnice nad Váhom a profesionálne štátne teleso SĽUK, ktorého členovia zabezpečovali i osvetlenie a ozvučenie. Slávnosti z rozhodnutia rady KNV v Žiline získali i pódium, ktoré dovtedy slúžilo na hudobné produkcie v žilinskej jazdiarni. V roku 1955 sa slávnosti stali okresným podujatím a prvý raz sa tam predstavila aj Lúčnica a FS Trenčan. B. Kubánková bola autorkou prvého samostatného detského programu festivalu. Vznikol festivalový spravodaj a vysadené boli i povestné topole okolo amfiteátra. Predsedom výboru festivalu sa stal Ľ. Glonek a na festivale sa zúčastnilo už 12 000 divákov.

Ročník, ktorý udal smerovanie

V roku 1956 už bola Východná celoslovenskou prehliadkou tradičných i štylizovaných folklórnych prejavov pod programovou gesciou Slovenského domu ĽUT (Osvetový ústav, dnes Národné osvetové centrum). Programovú komisiu viedli J. Krajan a C. Zálešák a rodili sa kontúry stálej programovej štruktúry: programy folklórnych skupín Klenotnice tradičnej ľudovej tvorby, v ktorých sa v réžii K. Ondrejku predstavovali folklórne skupiny a „súborové“ programy štylizovaných foriem v réžii C. Zálešáka pod názvom Veľká estráda. V programe sa prvý raz objavila výstava výtvarníkov, sprievod krojovaných skupín, večerná zábava, ale aj prvý zahraničný program, v ktorom sa predstavil súbor Jasénka zo Vsetína a Československý štátny súbor a piesní a tancov z Prahy. V tom roku sa pod vplyvom dojmov celoštátnej spartakiády prvý raz realizoval i veľký spoločný záverečný program V tom žilinskom kraji autorov M. Ťapáka a T. Andrašovana, v ktorom sa predstavilo 280 účinkujúcich z 12 súborov. Programom roka sa stala práve Klenotnica, v ktorej sa predstavili folklórne skupiny z rázovitých obcí Šarišské Dravce, Šarišské Jastrabie, Kendice.

Novinky, novotvary, odboj a rekordy

Oslavy 40. výročia VOSR sa odzrkadlili i v programe Východnej v roku 1957 v komponovanom programe M. Ťapáka a N. Čausovovej-Nemercalovej Leto 1944 v liptovských horách, v ktorom 350 účinkujúcich tanečníkov, spevákov a hudobníkov prezentovalo námet stretnutia sovietskych a slovenských partizánov s drevorubačmi a sadiarkami stromčekov na Čiernom Váhu. Objavil sa však i prvý experimentálny program Večeríček sadá, ide nôcka tmavá, ktorý režisér C. Zálešák inscenoval na stráni bez osvetlenia a ozvučenia a predstavil menej známe skupiny zo Šaštína, z Križovian nad Dudváhom, Horného Vadičova, Oravskej Polhory, Bieleho Potoka a Kubry. Tradičné prejavy národnostných menšín Maďarov a Rusínov boli predstavené v detskom programe v réžii M. Nemcovej a v záverečnom galaprograme v réžii Š. Nosáľa. Rok 1957 priniesol i prvú súťaž o najlepšieho primáša a tiež prvú súťaž interpretov tanečných a hudobných tradícií, v ktorej sa predstavili Š. Uderman z Raslavíc, J. Čupka zo Šumiaca, M. Čupka z Važca, A. Gajdoš z Východnej, M. Chvastek z Terchovej a ďalší. Inovatívnym prvkom bola aj prvá interaktívna škola ľudového tanca, kde sa vyučovali tance z obcí Kubra, Križovany nad Dudváhom, Hladovka, Fintice, Šumiac a Biely Potok. Každoročné predstavenie profesionálneho telesa v roku 1957 zastrešila Lúčnica.

Rok 1958 bol pre Východnú „rekordný“: 1 600 účinkujúcich sledovalo 40 000 návštevníkov festivalu. V programe sa nepredstavilo profesionálne teleso, no pribudol program spoločného koncertu 43 ľudových hudieb. V klenotnicovom programe K. Ondrejku Pri živom prameni sa predstavili folklórne skupiny z obcí Liptovské Sliače, Šumiac i dovtedy menej prezentovaných obcí Moravské Lieskové, Mariková, Vápeník, Lieskovany, Remeniny a Nacina Ves. V súťaži sólistov sa zúčastnili J. Petrenka z Východnej, spevácke duo Z. Kičiňová a A. Šuleková zo Štrby, I. Paška zo Slatinských Lazov a I. Kovačovič z Kokavy nad Rimavicou.

V detskom programe M. Nemcovej účinkovali rusínske detské kolektívy Sopilky a Makovica zo Svidníka a deti z Myjavy, zo Žakaroviec, z Parchovian, Myslavy, Hanušoviec nad Topľou i Heľpy. Súdobú preferovanú „novú tvorbu“ angažovaných choreografií prezentoval súborový program J. Husárika a folklórne súbory Mostár Brezno, Urpín z Banskej Bystrice, Magura z Kežmarku, Jánošík zo Svitu, Čierťazeň zo Šafárikova, Žitnoostrovský súbor zo Šamorína, Súbor J. L. Bellu z Bratislavy a Trenčan z Trenčína.

Keď nebola celoslovenská alebo vôbec. Alebo bola iná

Koniec 50. rokov sa niesol v znamení prvých vážnych diskusií o presýtenosti folklórom v umeleckých a odborných kruhoch. Tie mali vplyv aj na ostré polemiky o tvorbe folklórnych súborov a programovej štruktúre Východnej.

V roku 1959 sa pri príležitosti 15. výročia SNP namiesto Východnej konali Celoslovenské slávnosti piesní a tancov v Banskej Bystrici a programy boli tematicky venované odbojovým tradíciám. Takým bol i veľký scénický program Cesta k slobode v režijnej gescii C. Zálešáka a M. Gábriša, v ktorom bola prvý raz v amfiteátri použitá i filmová projekcia. Prezentácia odbojových tradícií národov ČSSR bola hlavnou témou aj v programe Š. Nosáľa Bratstvo v boji kované.

Z iniciatívy okresných orgánov Československého zväzu mládeže sa v roku 1960 festival konal opäť vo Východnej, netradične v septembrovom čase, a mal charakter krajského stretnutia mládeže Liptova. Predstavili sa na ňom folklórne skupiny zo Štrby, z Važca, Liptovských Sliačov, Východnej i folklórne súbory Magura, Turiec, Rozsutec, Máj a Lúčnica. Osvetový ústav sa v tomto období venoval najmä príprave školení pre stovky vedúcich folklórnych kolektívov a folklórne hnutie sa pripravovalo na II. celoštátnu spartakiádu. „Najmasovejší folklórny program na svete“, ako opisovali program Š. Nosáľa a C. Zálešáka uvedený na spartakiáde pod názvom Pieseň rodnej zeme, bol predstavením 6 000 účinkujúcich. Masové programy s veľkým počtom účinkujúcich a rozmanitými geometrickými priestorovými kresbami následne ovplyvnili réžiu festivalových programov veľkých scén. A nielen tých.

V rokoch 1960 až 1964 bola Východná krajskou prehliadkou s mnohými i nefolklórnymi programami. Armádne divadlo z Martina tam v roku 1960 uviedlo predstavenie Mahenovho Jánošíka.

V roku 1961 z programu festivalu vypadla cenná Klenotnica a k tradičným folklórnym prejavom sa najviac priblížil program prvého zahraničného hosťa vo Východnej, súboru Podhale z Nového Targu. Okrem detského programu boli uvedené tri súborové programy a zahraniční reprezentanti vtedajšej angažovanej „novej tvorby“, súbory Slezan a Hradišťan

Okrem programu K. Ondrejku a L. Lenga z horného Liptova pod názvom Ej, máje, máje sa od orientácie na štylizované a angažované programy Východná neodklonila ani v roku 1962. V programe sa objavilo i predstavenie krúžkov spoločenského tanca, baletu a poézie.

V roku 1962 sa v Gottwaldove konalo XV. zasadnutie International Folk Music Council, ktorého účastníci navštívili i Strážnicu. Viedol ju renomovaný hudobný skladateľ, zberateľ ľudových piesní Z. Kodály a odborníci aj na základe skúseností v teréne akcentovali potrebu návratu k zdrojom tradičnej ľudovej kultúry. No situácia priala iným prístupom.

Jubilejný 10. ročník reflektoval tému 250. výročia smrti legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka i storočnice Matice slovenskej. Popri 13 folklórnych súboroch, 10 detských súboroch a iba 3 folklórnych skupinách (Východná, Liptovské Sliače, Hrochoť) sa predstavil SĽUK, bola uvedená Suchoňova Krútňava v spracovaní Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského z Banskej Bystrice a premietaný film Československého štátneho filmu Jánošík režiséra P. Bielika. Program prvý raz prenášala a vysielala Československá televízia.

V roku 1964 bol festival pod programovým vedením Ľ. Gloneka a I. Kovačoviča venovaný oslave 20. výročia SNP. M. Senko a L. Leng uviedli program Ohne na horách, Budúcnosť patrí všetkým nám bol názvom súborového programu C. Zálešáka. Prvý raz sa vo Východnej predstavilo aj trio fujaristov Kubincovcov z Utekáča. O. Demo a S. Dúžek predstavili tradičné prejavy slovenských a moravských obcí a prvý raz sa vo Východnej predstavil súbor Danaj zo Strážnice.

Vrátilo sa uvedenie tradičných prejavov v Klenotnici v réžii K. Ondrejku pod novým názvom Nositelia tradícií, ako dodnes pomenúvame celoštátnu súťaž folklórnych skupín.

Na festivale sa predstavilo 1 200 účinkujúcich a zúčastnilo sa na ňom vyše 40 000 divákov. Program sledovali i delegácie pozorovateľov zo Sovietskeho zväzu, z Poľska, Mongolska, zo Švédska, z Rakúska, Nemecka, Francúzska i USA. Tak veľkolepo sa zavŕšilo „stredoslovenské, krajské“ obdobie.