Festival Východná sa konal po prvýkrát v roku 1953. Členovia východnianskej národopisnej družiny Kriváň uspeli na slávnostiach v Strážnici a rozhodli sa založiť podobnú tradíciu aj na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný amfiteáter a rok nato sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. V roku 1956 získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie Slávnosti vo Východnej.
Dnešný folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa podieľajú na zachovaní tradícií.
Ornamentníky a sprievod
V roku 1974 prinieslo po prvýkrát do Východnej na podnet etnografky Jarmily Paličkovej a Viliama Grusku viac ako 20 dedinských folklórnych skupín svoje ornamentníky. Sú to vyšívané „štandardy“, ktoré čerpajú z regionálnych výtvarných tradícií a je na nich uvedený aj názov folklórneho kolektívu alebo obce, z ktorej pochádzajú. V súčasnosti majú ornamentník ako ľudovoumeleckú výtvarnú vizitku všetky hrdé folklórne kolektívy a prezentujú sa nimi na významných podujatiach doma i v zahraničí. Na jubilejnom 60. ročníku Východnej sa vyvesovali ornamentníky v amfiteátri, a to hneď po sprievode, ktorý sa uskutočnil po trase z centra obce do areálu amfiteátra.
V roku 1967 odznel z Východnej v spolupráci s Československým rozhlasom v Bratislave prvý rozhlasový program zo slávností. Neskôr vznikali špeciálne programy, na ktorých sa autorsky podieľali hlavne redaktori rozhlasu, ako napríklad Ondrej Demo, Darina Laščiaková, Ivan Dubecký, Adriana Eliášová-Domanská… Programy boli odvysielané z kultúrneho domu vo Východnej a vystúpili v ňom najzaujímavejší účinkujúci z daného ročníka festivalu. Plnili tak funkciu úvodnej pozvánky do Východnej a zároveň propagovali ďalšie programy uvedené počas celého festivalového víkendu.
Viete, že zlatým klincom programu na výročnom 10. ročníku slávností vo Východnej (v roku 1963) bolo uvedenie slovenskej opery Krútňava v podaní členov Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v Banskej Bystrici? Na predstavení bol prítomný autor hudby a z časti aj libreta Eugen Suchoň. Predstavenie, žiaľ, prerušil nečakaný silný dážď, a tak sa posledné dve dejstvá opery nedohrali. Dúfajme, že tohtoročnej Východnej sa dažďové kvapky vyhnú veľkým oblúkom…
Po prvýkrát folklórne slávnosti vo Východnej privítali účinkujúceho zahraničného hosťa v roku 1961. Spoza Tatier prišla Folklórna skupina Goralov (Podhale) z Noweho Targu. Aj na jubilejnom 60. ročníku v programe zahraničných súborov s názvom PO SUSEDSKY vystúpil poľský súbor z Koscielisko z poľského Podhalia. Ďalším zahraničným hosťom bol súbor Danaj z moravskej Strážnice, kde sa koná folklórny festival, ktorý v roku 1953 inšpiroval Východňancov k vytvoreniu vlastného festivalu. V programe zahraničných hostí z krajín V4 vystúpil aj maďarský súbor Nyirség z Nyiregyházy.
Vo Východnej sa od roku 1957 konajú aj súťaže tanečníkov, muzikantov, primášov a spevákov. V šesťdesiatych rokoch sa na viac rokov ustálil názov programu Súťaž v ľudovom speve, hudbe a tanci, neskôr sa vo Východnej súťažili folklórne kolektívy aj s choreografiami.
V súčasnosti majú súťaže tanečníkov, muzikantov a spevákov samostatné podujatia, ale do Východnej sú pravidelne pozývaní ich víťazi. V jubilejnom roku 2014 to boli detské folklórne súbory z celoslovenskej prehliadky v Likavke 2013 a detskí muzikanti a speváci z festivalu Vidiečanova Habovka 2014, ktorí sa predstavili v programe Handrová bábika, Drevená šablička a Píšťalka vŕbená.
V histórii Východnej bol významným medzníkom jeho 4. ročník. Podujatie, ktoré dovtedy bolo jednoliatou prehliadkou folklórnych kolektívov a ich vystúpení, sa začalo diferencovať a špecifikovať. Ku klenotnici tradičnej ľudovej tvorby (prvýkrát v roku 1956) pribudli nové tematické programy ako napr. „estráda“ detských folklórnych súborov, hlavná estráda – program slovenských súborov, ale aj škola ľudového tanca, či slávnostný sprievod všetkých účinkujúcich, ktorý prechádzal obcou.
Prvý ročník Východnej sa konal ešte pod názvom Slávnosti piesní a tancov 3. júla 1953 a trval len jeden deň. Na druhom ročníku Východnej vystúpil ako významný hosť aj profesionálny súbor SĽUK, ktorý oslavoval 5. výročie svojho vzniku. Tretí ročník slávností už bol dvojdňový. Program tvoril Večer poézie slovenských a ruských klasikov a vystúpenia súborov ľudovej tvorivosti. Ako hosť sa predstavila Lúčnica. Na trojdňové podujatie sa festival vo Východnej rozrástol až od 5. ročníka, kedy bol piatkový program zostavený zo súťaží muzikantov a tanečníkov.
Prvý ročník slávností vo Východnej sa v roku 1953 uskutočnil na provizórnom pódiu, no o rok už postavili prvý amfiteáter. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol priebežne podľa projektu doc. Ing. Viliama Grusku budovaný nový amfiteáter, ktorý vychádzal z pôvodnej architektúry liptovských stavieb. Okrem pódia pre účinkujúcich postupne vznikla v areáli festivalu aj podkova pre prezentáciu ľudových výtvarných prvkov, šatne pre účinkujúcich, májka, výstavné vitríny pre diela ľudových umelcov, „žriedlo“ s umývadlami pre návštevníkov… Súčasnú podobu so zastrešeným pódiom získal východniansky amfiteáter v roku 2006 a bol zrealizovaný podľa projektu Ing. arch. Igora Karkošiaka.
Vznik najvýznamnejšieho slovenského folklórneho festivalu mal emotívny základ. Národopisná družina Kriváň z Východnej sa v roku 1952 zúčastnila na slávnostiach v moravskej Strážnici. Ich vystúpenie bolo veľmi úspešné – Kriváň získal ocenenie „miláčik Strážnice“. Členov Kriváňa tento zážitok natoľko nadchol a inšpiroval, že sa rozhodli zorganizovať Slávnosti piesní a tancov na domácej pôde – vo Východnej.
Najmladšími účinkujúcimi na festivale vo Východnej boli len niekoľkotýždňoví novorodenci v programe Ľudia z rodu Rómov. V roku 1986 pripravil scenárista a režisér Viliam Gruska do Východnej program, ktorý zachytával život Rómov od narodenia, cez detstvo, svadbu a iné rodinné a kalendárne príležitosti, až po pohreb. Rómovia brali svoju úlohu účinkujúcich tak vážne, že do obrazu o krštení priniesli niekoľko maličkých novorodencov. Uvedenie programu, ktorý približoval dovtedy tabuizovanú tému – rómsku kultúru, dejiny, jazyk… – bolo prelomové a divácky veľmi úspešné. Z výberu rómskych piesní vyšla o rok neskôr v edícii festivalu Východná aj gramofónová platňa s názvom Išli dlhou cestou.
Od roku 1975 z iniciatívy Viliama Grusku a Ireny Pišútovej začali vo Východnej prezentovať svoje práce v priestoroch amfiteátra aj ľudoví výtvarní umelci – rezbári. O rok neskôr dostala akcia názov Kresané do dreva. Priestory okolo amfiteátra vo Východnej sa začali postupne zapĺňať veľkorozmernými drevenými sochami, ktoré rezbári tvorili priamo na mieste niekoľko dní pred zahájením festivalu. Zaujímavé postavenie medzi veľkými sochami mala „krava“, ktorú vytvoril známy oravský rezbár Štefan Siváň. „Pri krave“ si počas festivalu dohovárali stretnutia mnohé generácie folkloristov z celého Slovenka a práve toto miesto bolo zárukou, že sa v niekoľkotisícovom dave návštevníkov festivalu určite nájdu.
V roku 2014 vo Východnej prezentovali svoje práce v rámci výstavy Kresané do dreva rezbári Alexander Ladzianský z Banskej Štiavnice a Ján Procner z Handlovej.
Slovenský folklór upútal a očaril aj Inda Nasíra Ahmeda Zoberiho. Stretol sa s ním začiatkom 60-tych rokov 20. storočia v bratislavskom folklórnom súbore Technik, kde pôsobil ako organizačný vedúci. Potom sa zamestnal v Osvetovom ústave a od roku 1968 bol desať rokov tajomníkom Folklórneho festivalu Východná. Po odchode z osvety spolupracoval ešte s folklórnym súborom Gymnik v Bratislave.
O začiatku slávností vo Východnej sa začala významná spolupráca štábu slávností a vedenia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. SĽUK nielenže vo Východnej často vystupoval, ale jeho technici zabezpečovali v prvých ročníkoch slávností aj ozvučenie a osvetlenie javiska. Ani na jubilejnom 60. ročníku Folklórneho festivalu Východná SĽUK nechýbal. Predstavil sa so svojimi programami – muzikantskou veselohrou pre deti Zvuky nie sú muky a hudobno-tanečným programom Krížom-krážom.
Na Folklórnom festivale vo Východnej boli uvedené aj divadelné predstavenia. Len pre zaujímavosť – hlavným hrdinom v nich bol vždy najznámejší slovenský zbojník. Už v roku 1960 predstavilo vo Východnej Armádne divadlo z Martina divadelnú hru J. Mahena Jánošík. Na východnianskom amfiteátri zazneli aj tóny slávneho muzikálu Na skle maľované v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským. Po prvýkrát v roku 1995, a potom o deväť rokov neskôr, keď muzikál oslavoval svoju tridsiatu sezónu na scéne Slovenského národného divadla.
Folklórny festival Východná sa za svoju 60-ročnú históriu nekonal len trikrát. V roku 1959 boli programy pripravované na Východnú prenesené do Banskej Bystrice na počesť osláv 15. výročia SNP. Dvadsať rokov neskôr – v roku 1979 sa festival vo Východnej neuskutočnil pre epidémiu hepatitídy (žltačky) na východnom Slovensku – pripravované programy boli zrealizované o rok neskôr. No a po tretíkrát v histórii sa toto významné folklórne podujatie nezrealizovalo v roku 2006, a to z dôvodu neukončenia výstavby nového amfiteátra.
Prvá slávnostná zvučka Východnej odznela na 5. ročníku (v roku 1958) a jej autorom bol hudobný skladateľ Milan Novák. V roku 1966 napísal novú zvučku hudobný skladateľ a významný spolupracovník Východnej Svetozár Stračina. O štyri roky neskôr ju prepísal do druhej verzie a v tejto podobe zaznieva v prvý júlový víkend vo Východnej dodnes.
