Inšpirácie vzniku originálneho rezbárskeho sympózia.

Všimli ste si v areáli amfiteátra vo Východnej veľké drevené plastiky? Diela rezbárov z rôznych kútov Slovenska vznikali v rámci podujatia Kresané do dreva, ktoré je dôležitou programovou súčasťou Folklórneho festivalu Východná od roku 1975. Do dnešného dňa tak bolo vytvorených 141 sôch, z ktorých sa, žiaľ, v dôsledku počasia a opätovnej prestavby amfiteátra 48 diel už nezachovalo.

Tvorcom myšlienky tvorby monumentálnych drevených plastík je zároveň autor projektu prvej prestavby amfiteátra vo Východnej Ing. arch. Viliam Ján Gruska. Jeho zámerom bolo prostredníctvom drevených sôch „zaľudniť“ okolie amfiteátra a priestor prístupovej cesty. Skulptúry mali materiálom a štýlom už z diaľky odkazovať na to, čo sa v amfiteátri deje – na dedičstvo ľudovej kultúry. O reálnosti tejto myšlienky ho presvedčili aj skúsenosti Mateja Čupca, ktorý spolu s dvoma pomocníkmi vytvoril viacero takýchto plastík pre film Straty a nálezy. Myšlienka prenášania rozmermi neveľkých prác rezbárov do monumentálnej podoby bola nová nielen pre odborníkov, ale i pre rezbárov samotných.

Inšpiráciu našiel Viliam J. Gruska v rozmerných prácach z dreva, akými boli v našej ľudovej kultúre figurálne úle (včelie kláty). Sochy vo Východnej ich mali svojou veľkosťou významne prevyšovať. Inšpiračný zdroj, ktorým boli rozmerné včelie úle, mal súvis s archaickým spôsobom chovu včiel, brtníctvom, doloženým u Slovanov už v 5. storočí. Ten predchádzal súčasnému chovu v úľoch s vkladaním rámikov (čomu sa prispôsobil aj tvar súčasného úľa). V najstarších obdobiach včelárstva totiž práve tvar bútľavého stromu určoval podobu úľa, do ktorého sa dlabali „brty“.

Včelie kláty boli zdobené rôzne. Spočiatku boli hladko opracované s vyrytým vlastníckym znakom, iniciálami, rôznymi ochrannými znakmi a vročením. K takým patrí aj jeden z najstarších včelích klátov, ktorý je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove, s datovaním z roku 1691, zdobený vlastníckymi iniciálami a reliéfom medveďa.

Okrem ornamentov sa pri zdobení používala technika reliéfu. Tematicky to boli florálne (rastlinné), antropomorfné (ľudské) i zoomorfné (zvieracie) motívy.

Úle boli pestro maľované a zdobené vruborezom alebo jednoduchým linkovým rezom. Maľba sa z dôvodu pôsobenia poveternostných podmienok často menila. Pôvodná farebnosť sa nám nezachovala, takže ju môžeme len predpokladať zo zvyškov spodných vrstiev náteru. Najstaršie farby boli pripravované varením z dostupných látok obsahujúcich kazeín spolu s ľanovým olejom alebo fermežou. Používanie takejto farby umožňovalo drevu „dýchať“ a zároveň zabraňovalo praskaniu. Farba chránila úľ pred prehriatím, hubovitými ochoreniami, plesňami a poveternostnými vplyvmi.

Veľkú skupinu včelích klátov tvoria figurálne úle. Zobrazujú zväčša ľudské postavy v životnej veľkosti v rôznych postojoch, s precízne vypracovanými detailmi odevu. Nezriedka je charakteristickým atribútom zamestnanie či stav zobrazenej postavy, pričom otvor pre včely bol často umiestňovaný do úst sochy, čo zvyšovalo jej expresívny účinok. Tematicky čerpajú zo sakrálneho prostredia – zobrazujú svätcov, mníchov, kňazov – alebo z vidieckeho prostredia – stelesňujú roľníka, horára, ba dokonca Turka. Štylizácia úľov do podoby zvieraťa bola zriedkavejšia. Stvárnenie medveďa, vlka alebo leva malo včely chrániť a priniesť prosperitu (tieto zvieratá totiž v tradičnej kultúre symbolizujú plodnosť, dravosť a silu).

Sochy vo Východnej sa stali neoddeliteľnou súčasťou amfiteátra. Sú vyhľadávaným cieľom turistov, fotografov i filmárov. Podujatie Kresané do dreva sa stalo impulzom, na ktorý reagovali mnohí rezbári, ale aj organizátori kultúrneho života v mestách i na dedinách. Na Slovensku sa vďaka tomu konajú rôzne pravidelné rezbárske sympóziá. Monumentálne sochy, tvorené v duchu myšlienkovej nadväznosti na tradičnú sochársku tvorbu, zdobia amfiteátre v Krivanoch, Rozhanovciach, parky múzeí a galérií v Myslave, Štiavniku, Raslaviciach, Plaveckom Štvrtku, Bardejovských Kúpeľoch, Poprade, Liptovskom Hrádku, Kolároviciach, Stupave a nadrozmerné drevené plastiky zdobia i námestia v podobe betlehemov (v Spišskej Novej Vsi, Podolínci a na mnohým iných miestach).