Michal Noga sa v treťom pokračovaní seriálu o histórii Folklórneho festivalu Východná venuje rokom 1969 až 1973.

Zo slávností piesní a tancov sa stal folklórny festival

V roku 1969 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky smernicu, podľa ktorej sa slávnosti vo Východnej stali celoštátnym podujatím a oficiálne sa premenovali na Folklórny festival Východná.

Hlavným usporiadateľom festivalu bol Osvetový ústav v Bratislave (dnešné Národné osvetové centrum), spoluusporiadateľmi Stredoslovenský KNV v Banskej Bystrici, ONV v Liptovskom Mikuláši a MNV vo Východnej, príslušné krajské osvetové stredisko, okresné osvetové stredisko a osvetová beseda. Výbor festivalu riadili vtedajší riaditelia Osvetového ústavu M. Masaryk (1969 – 1970) a C. Tahy (1971 – 1975).

Organizačnú stránku festivalu malo od roku 1970 v kompetencii Okresné osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši pod vedením vtedajšieho riaditeľa J. Vyparinu. Predsedami programových výborov jednotlivých ročníkov boli poprední choreografi J. Kubánka (1969) a Š. Nosáľ (1970 – 1973).

Zavedenie dlhodobých koncepcií festivalu i prvá celoštátna súťaž folklórnych skupín

Všetky predošlé ročníky slávností sa pôvodne pripravovali s jednoročnou koncepciou, ktorú tvorili návrhy členov programovej komisie. Od roku 1969 sa začali rozpracúvať dlhodobé viacročné koncepcie. Prvú koncepciu vypracovali v roku 1969 K. Ondrejka, L. Leng, S. Dúžek, Š. Nosáľ a O. Demo. Zahŕňala vydávanie zvukových záznamov z festivalu na gramofónových platniach, usporadúvanie výstav v spolupráci s ÚĽUV-om, vysielanie televíznych prenosov, prípravu záznamov a filmov z festivalu v spolupráci s Košickým štúdiom Československej televízie, rovnako ako aj vysielanie zvukových záznamov z programov, prípravu koncertov a zabezpečenie ozvučenia festivalového areálu v spolupráci s Československým rozhlasom v Bratislave a Banskej Bystrici či pravidelný samostatný program v amfiteátri v Starom Smokovci v spolupráci s Kultúrnym a spoločenským strediskom Vysoké Tatry.

V rokoch 1970 – 1972 sa pokračovalo v prezentácii klenotníc, tematických regionálnych programov prezentujúcich tradičné folklórne prejavy. Boli to napríklad programy Spoza vrch Poľany (S. Dúžek, L. Leng, S. Švehlák – 1971), Keď si my Gorali (J. Majerčík, J. Kubánka, K. Ondrejka, S. Stračina – 1971), Ta i ta od Vihorlata (K. Ondrejka, M. Hvižďák, I. Meszároš – 1972) a v roku 1971 bola klenotnica v autorstve S. Dúžeka, L. Lenga a S. Švehláka celoštátnou súťažou vtedajších dedinských folklórnych skupín.

Jubilejný dvadsiaty ročník

V roku 1973 bol festival obohatený o nový cyklus programov Prehliadka tichej krásy (1973 – 1976) , ktoré boli primárne zamerané na výtvarnú stránku tradičnej materiálnej kultúry. Autori programu V. Gruska, V. Nosáľová, J. Paličková a I. Pišútová v rámci tohto cyklu vytvorili pôsobivé prehliadky tradičného odevu.

Pri príležitosti 20. výročia festivalu vydal Osvetový ústav fotografickú publikáciu, ktorej súčasťou bolo aj zhrnutie vývoja (K. Ondrejka) a štatistický prehľad festivalu (I. Kovačovič).

Na základe iniciatívy Osvetového ústavu, výboru festivalu, Národopisného ústavu SAV a Umenovedného ústavu SAV sa v rámci jubilejného 20. ročníka festivalu uskutočnila v Liptovskom Mikuláši i medzinárodná vedecká konferencia, na ktorej sa zúčastnilo 88 domácich a 12 zahraničných odborníkov. Z príspevkov konferencie bol vydaný zborník Folklór a scéna (1976), ktorý odborne pripravili a redigovali renomovaní odborníci na oblasť tradičnej umeleckej kultúry a folklóru M. Leščák a S. Švehlák.

Kultúrno-spoločenské postavenie Folklórneho festivalu Východná bolo v tomto období natoľko významné, že Slovenská hudobná rada pri MK SSR ho spolu s Bratislavskými hudobnými slávnosťami a festivalom populárnej hudby Bratislavská lýra zaradila medzi trojicu najvýznamnejších podujatí hudby na Slovensku.