Hosť do domu
Program zahraničných kolektívov z Bulharska, Srbska, Česka a Poľska
Námet, scenár a réžia: Lenka Šútorová-Konečná
Odborná spolupráca: Katarína Babčáková
Inšpícia: Lucia Franická Macková, Adriana Tížiková, Daniela Simanová
Účinkujú: FS Karanovac, Kraljevo (Srbsko), FS Pazardžik, Pazardžik (Bulharsko), FS Nivnička, Nivnice a FS Boršičané, Blatnice (Česká republika)
Tanec a spev boli od počiatkov našej histórie súčasťou každodenného života, prác i sviatkov, zábavných i obradových príležitostí. Aj tanečné a hudobné prejavy sa z generácie na generáciu šírili prostredníctvom kontaktu a účasti viacerých generácií prežívajúcich tieto príležitosti cyklicky po celý život. Rôzne vývojové formy tanečných a hudobných prejavov odzrkadľovali aj históriu regiónov a oblastí a spolu s ňou sa vyvíjali a menili. V súčasnosti tanečné a hudobné prejavy tradičnej kultúry žijú svoj život najmä v prostredí folklórneho hnutia – tak u nás, ako aj v zahraničí. No zostávajú ako prejav spoločného kultúrneho dedičstva zrozumiteľný a spoločný všetkým.
Folklórny súbor Karanovac zo srbského Kraljeva bol založený v roku 2010 s cieľom prezentovať tradičnú kultúru rôznych regiónov Srbska. Odvtedy bolo súčasťou tejto „folklórnej rodiny“ viac ako 3 000 tanečníkov, spevákov a hudobníkov v detskej, mládežníckej i dospelej zložke súboru. Umeleckým vedúcim súboru je Marko Ljubojevic, pedagógmi sú Anastasija Djoric, Dunja Njegic a Nemanja Glavcic. Súbor spolupracuje aj s režisérmi a tvorcami divadelných predstavení v mestskom divadle. Ľudovú hudbu vedú akordeonista Branko Milojcevič a huslistka Milica Djurisic. Súbor sa zúčastnil na mnohých predstaveniach doma aj v zahraniční (európske krajiny i zámorie) a v roku 2012 získal ocenenie ako najúspešnejší folklórny kolektív v krajine i mnohé ceny v srbských folklórnych súťažiach. Súčasťou aktivít súboru Karanovac sú i workshopy, na ktorých sa vyučuje ľudový tanec a hudba a predstavuje sa história tradičného odevu či vybraných regiónov krajiny. Súbor má i vzdelávacie centrum a školu pohybových aktivít pre najmenších.
Folklórny súbor Pazardžik z bulharského mesta Pazardžik vznikol v roku 1962 a jeho zakladateľom je Alexander Nachev. Vedúcim súboru je Atanas Cholakov. Vedúcim orchestra je Georgi Panayotov a choreografmi sú Dimmer Zakov a Ivan Kočev. Pazardžik prezentuje jedinečné zvyky regiónu Trácie. Speváci a inštrumentalisti vytvorili desiatky nahrávok pre Bulharský národný rozhlasový fond, vydali CD a Bulharská národná televízia pre súbor natočila dva videoklipy. Videoklipy sú nahrávané nositeľmi tradícií a v sprievode tradičných nástrojov. Súbor sa s úspechom zúčastnil na festivaloch v Rusku, Nemecku, Francúzsku, Poľsku a v krajinách balkánskeho regiónu. Od roku 1993 sa v meste Pazardžik konajú aj národné prehliadky profesionálnych súborov z Bulharska a momentálne sa pracuje na myšlienke transformovať toto podujatie na medzinárodný festival. Choreografom súboru je Kostadin Nizamov, vedúcim orchestra Čanko Nenkov a vedúcou zboru Ivanka Paunová.
Vedúcim folklórneho súboru Nivnička z Nivnice (Česká republika) je od roku 1992 Vlastimil Ondra, ktorý od roku 2008 spolu s bratrancom Vítom Hrabalom vedie aj folklórne zoskupenie Boršičané z Blatnice. Obe obce sa nachádzajú v Bielych Karpatoch. Súbory prezentujú hudobné a tanečné prejavy regiónu Slovácka na moravsko-slovenskom pomedzí. Ako hovorí Vlastimil Ondra, „od počátku hledám s dospělými, dětmi a mládeží, kteří mě obklopují, všechny možné skuliny a skrytá dvířka, kudy proniknout znovu zpět do zahrady. Do zahrady lidové kultury, která by mé svěřence ohromila, oslnila, rozbušila jim srdce a pohladila je po duši, tak jako kdysi a dosud stále i mě. Aby v ní prožili nádherné dny svého dětství a dospívání. A až dospějí, aby otevřeli ta tajemná vrátka do zahrady lidové kultury svým dětem a zpřístupnění té záplavy krásy se posunulo do další generace“. Nivnička a Boršičané prichádzajú na festival s malým výberom z viac ako stovky členov, ktorí tieto kolektívy tvoria. Súčasťou sú speváci z Malučké nivničky, muži zo súboru Boršičané, tanečníci z Malé nivničky, sólistky Ženského sborečku Nivnička a muzikanti z rodinného hudobného zoskupenia Muzikáš, vytvoreného počas pandémie.
Veľká scéna – amfiteáter
