Kresané do dreva

O tvorbe autorov drevených plastík

Príprava: Martin Mešša
Účinkujú: rezbári – autori drevených plastík v rámci rezbárskeho plenéru FFV 2022 Ján Palko (Štiavnik), Ján Špuler (Bobrov), Jozef Šutko (Prešov), Miloslav Jaroš (Radoľa), Gajdošská ľudová hudba Beskyd (Oravská Polhora)

V rámci 67. ročníka Folklórneho festivalu Východná organizátori pozvali do areálu amfiteátra vo Východnej štyroch aktívnych súčasných rezbárov na najstaršie tvorivé rezbárske stretnutie na Slovensku s názvom Kresané do dreva. Podujatie, ktoré sa začalo v roku 1975 a ktorého ideové počiatky, ako aj prvé ročníky sú spojené s výraznými osobnosťami slovenskej kultúry a folklorizmu ako Ing. arch. Viliam Ján Gruska, autor projektu predošlej koncepcie amfiteátra a priľahlého priestoru, Svetozár Stračina, hudobný skladateľ a zberateľ ľudového umenia, a PhDr. Irena Pišútová, kurátorka zbierok ľudového umenia Historického múzea SNM v Bratislave, spolu s vedením obce Východná. Od roku 1975 s prestávkami predchádza samotnému festivalu zvuk píl, údery sekier a dlát pri práci na drevených monumentálnych sochách. Myšlienka ich tvorby, opierajúca sa o rozmernosť starých tradičných figurálnych včelých klátov, ktorá spolu s antopomorfnými tvarmi mala zabrániť ich ničeniu medveďmi, bola obohatená o realizáciu námetov figurálnej rezby pastierskeho riadu a drobných sakrálnych sošiek súčasných rezbárov. Práca rezbárov pri amfiteátri sa za desaťročia stala akousi formou prológu samotného festivalu a výsledky týchto snažení, podľa zámeru zakladateľov podujatia, už štyri desaťročia „zaľudňujú“ priestor amfiteátra a vytvárajú jeho jedinečnú atmosféru.

Výber rezbárov je programovo zameraný na neškolených tvorcov, ktorí svojimi prácami nielen tematicky, ale aj výtvarným výrazom nadväzujú na ľudový výtvarný prejav v minulosti, ktorého najkrajšie práce patria do klenotnice ľudového výtvarného umenia. Samozrejme, ich prejav, aj ked nadväzuje na rezbárske tradície Slovenska, spôsobom a technikou práce zodpovedá dnešnej dobe – okrem oslobodenia od viazanosti na funkčné predmety denného použitia zostávajú ich výtvory výsledkom ručnej práce a tvorivej invencie rezbárov. V roku 2022 sú pozvaní Ján Špuler z Bobora na Orave, Ján Palko zo Štiavnika pri Bytči, Miloslav Jaroš z Radole z Kysúc a Jozef Šutko z Prešova, aby vytvorili z topoľového dreva sochy muzikantov, ktoré po dokončení budú tvoriť kompozíciu na tému Oravská gajdošská muzika. Téma, podobne ako v roku 2021, bola vybratá tak, aby kompozícia pripomínala to, že Gajdy a gajdošská kultúra a s ňou aj Oravská gajdošská muzika je zapísaná do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Miloslav Jaroš * 1977
Žije a tvorí v Radoli na Kysuciach. Vývojom vzťahu k ľudovej kultúre cez hudbu, fotografiu, kresbu sa napokon dostal až k drevu. Počiatočné nadšenie a snahu o dokonalú profesionálnu sochu, ktorú podporoval aktívnym štúdiom odbornej literatúry a prác profesionálnych sochárov, ale i osobným kontaktom s významnými tvorcami vystriedali pokusy zhmotniť svoj obdiv k ľudovým soškám vyrezávaním v podobných kritériách a princípoch. Okrem komornej rezby, ktorá nesie jeho autorský rukopis a súčasne korešponduje s princípmi ľudovej výtvarnosti, sa venuje maľbe na sklo. Jedinečný je vo výrobe detských hračiek – koníkov, ale aj vtáčikov, kde remeselne zvládnutú výrobu, ktorej východiskom sú ľudové hračky v zbierkach múzeí, rozvinul do tvorby výtvarných originálov, a to z hľadiska tvarovej a výzdobnej rozmanitosti i povrchovej úpravy. Vďaka neprestajnému hľadaniu a snahe priblížiť sa tomu neuchopiteľnému, čo nám odovzdáva pohľad na diela ľudového umenia, sa mu darí tvoriť hračky – diela vyvolávajúce podobné emócie. V roku 2015 mu bol udelený titul majster ľudovoumeleckej výroby v tom čase ako najmladšiemu výrobcovi.

Aj svoju účasť a sochu na plenéri Kresané do dreva 2022, ktorá je jeho prvou podobnou prácou, chápe ako výzvu, šancu uchopiť po svojom aj tento druh výtvarnej výpovede v špecifickom priestore monumentálnej exteriérovej sochy.

Ján Palko * 1953 Štiavnik pri Bytči
Rezbe sa venuje už od detstva a je jedným z predstaviteľov okruhu tvorcov pôsobiacich v Štiavniku. K jeho vzorom okrem iných patrí aj Jozef Pekara, tvorca slávneho Slovenského betlehema v Rajeckej Lesnej. Rezbárska skúsenosť a talent na zvládnutie trojrozmernej hmoty ho vedú k snahe o realistickú formu zobrazovania, dodržiavaniu proporcií postavy a jej častí. Sochy zjednodušuje smerom ku kompaktnosti častí tela i atribútov, využíva výtvarnú skratku a štylizuje pri zobrazení detailu v odeve či náradí a nástrojoch. Tematický okruh jeho prác je pomerne široký. Zameriava sa na život na dedine v minulosti, staré remeslá a domácu výrobu, ale blízka mu je aj sakrálna tematika. Každú novú sochu sa snaží vytvoriť lepšie a krajšie, čo je typické práve pre opakovanú ľudovú výrobu.

Je skúseným rezbárom monumentálnych sôch a na mnohých podobných tvorivých stretnutiach rezbárov doma i v zahraničí vykresal viacero pozoruhodných sôch. Na plenéri Kresané do dreva vo Východnej je to v tomto roku už jeho šiesta účasť.

Ján Špuler * 1951 Bobrov na Orave
Rezbe sa venuje od roku 1982. Jeho rezbárska tvorba, tak ako u mnohých súčasných neškolených rezbárov, vo výraze, ale i vo filozofii prístupu k tvorbe osciluje na rozhraní insitného a ľudového umenia. Snahu o individuálny prejav potláča často prispôsobenie očakávaniu a predstavám o ľudovej tvorbe zo strany okolia. To sa často, nielen u neho, ale aj u iných podobných súčasných tvorcov, redukuje najmä do tematiky tvorby. Aj on s obľubou zobrazuje ľudí zo svojho okolia z Oravy – pastierov, roľníkov, ženy matky i pri práci – a významné miesto má aj sakrálna tematika. Z nej je to motív madony s dieťaťom, ale i piety, ukrižovania, sochy svätcov, ktoré prevládajú v jeho tvorbe, a to nielen z dreva, ale aj z kameňa. Za roky tvorivej rezbárskej práce si vypracoval výraz a štýl, na ktorý mali určite vplyv aj jeho skúsenosti a spôsob práce v kameni. Vytvoril celý rad betlehemov s rôznou mierou štylizácie a počtom zobrazovaných postáv od malých stolových so svätou rodinou až po rozmernejšie kompozície s klaňaním pastierov a troch kráľov a s ovečkami. Vytvoril rôzne sochy na plenéroch na voľné témy, ale aj do betlehemských kompozícií. V roku 2011 sa stal držiteľom hlavnej ceny v celoštátnej súťaži Výtvarné spektrum.

Jozef Šutko * 1957 Mirkovce
Žije a tvorí v Prešove, povolaním energetik. Kreslí a maľuje od detstva, ale rezbe sa intenzívnejšie venuje takmer tridsať rokov. Svoje práce zverejnil až po dvadsiatich rokoch na súťažnej prehliadke tvorby neprofesionálnych tvorcov Výtvarné spektrum v roku 2011, kde postúpil až do celoštátneho kola. Patrí k neškoleným rezbárom, ktorých tvorbu ťažko vyhraniť len žriedlami tradičného ľudového rezbárstva, tak po stránke námetov, ako aj v celkovom vyznení jeho sôch či skôr súsoší a reliéfov, ktoré v jeho tvorbe prevládajú. Ide svojou cestou, v ktorej môžeme vidieť spôsoby zobrazenia charakteristické pre ľudovú tvorbu, ale v kontexte jedinečných námetov. Jeho sochy i kompozície nemajú pátos ani formálnosť, ktorú často vidíme v prácach čerpajúcich z tradičného rezbárstva, ale najmä v námetoch z ľudového prostredia minulosti. Šutko prežiaruje svoje sochy a súsošia i reliéfy akousi objímajúcou ľudskosťou a porozumením. Svojský je aj vo výbere tém i spôsobov ich uchopenia v dreve, zvládnutím či vytvorením atmosféry, nálady či humornej, ba až komickej situácie. Sochy i súsošia kompozične zvláda vo väčšine prác vyváženým spôsobom skôr intuitívne ako rozumovo. Aj keď prameň jeho tvorby je v inšpirácii ľudovou rezbou, dá sa povedať, že Jozef Šutko sa svojimi rezbami pohybuje viac v sfére insitnej tvorby a silného individuálneho prejavu než v sfére remeselne zvládnutej jednoduchej a opakovanej tvorby výtvarnej skratky a zjednodušenia používaných v klasicky ponímanej ľudovej rezbe. Vie sa zapojiť aj do kolektívneho diela a na plenéri naivnej tvorby INSITA v roku 2011 v Humennom vytvoril do betlehemskej kompozície vysoký veľkorozmerný reliéf Klaňajúceho sa kráľa.

Malá scéna