VIACDENNÝ
PROGRAM
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
Tvorivé dielne tradičných remesiel pre návštevníkov festivalu. Príďte si vytvoriť niečo pekné z prírodných pletív (slama, šúpolie, pálka), vytočiť si vlastnú mištičku či vytvoriť šperk technikou vybíjania mosadzným plechom.
VIACDENNÝ
PROGRAM
Piatok: 15:00 – 19:00
Sobota: 10:00 – 19:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
Zruční majstri a ľudovoumeleckí výrobcovia z celého Slovenska predvedú svoje majstrovstvo a ponúknu na predaj svoje kvalitné výrobky. Návštevníci môžu stretnúť hrnčiara, kováča, nožiara, tkáča, čipkárku, kožušníka, zvonkára, drevorezbárov, drotárov, výrobcov hudobných nástrojov alebo aj kyjatických hračiek – prvku, ktorý bol minulý rok zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
VIACDENNÝ
PROGRAM
Predaj tradičnej špeciality
Piatok: 15:00 – 20:00
Sobota: 10:00 – 20:00
Nedeľa: 10:00 – 16:00
Príprava: obec Východná
VIACDENNÝ
PROGRAM
Predaj tradičnej liptovskej špeciality
Liptovské droby sú tradičným druhom jaterníc so zemiakovou náplňou, ktoré sa vyrábajú starou remeselnou metódou na území Liptova. Pozostávajú z jedinečnej korenenej zemiakovej zmesi so škvarkami, cibuľkou a cesnakom, ktorá je plnená do bravčových alebo hovädzích čriev.
Zloženie: zemiaky, bravčová slanina, bravčová masť, cibuľa, majorán, čierne korenie, soľ, cesnak, hovädzie alebo bravčové črevá, krupicová múka
Piatok: 15:00 – 20:00
Sobota: 10:00 – 20:00
Nedeľa: 10:00 – 16:00
Príprava: Štefan Tkáč – Gurmán
VIACDENNÝ
PROGRAM
Tradičné detské hry, dielničky, drevený kolotoč
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: ÚĽUV
Inšpícia: Tatry care
Pozdrav jubilujúceho FS Vršatec (70') rovesníkovi FF Východná
Autor programu: Vlastimil Trnka
Účinkujú: FS Vršatec, FSSk Dievky
Folklórny súbor Vršatec vznikol v roku 1953. Spočiatku to bola len neveľká spevácka skupina, ktorá absolvovala svoje prvé úspešné vystúpenie 1. mája 1953 v Dubnici nad Váhom. Postupne sa začala rozrastať o tanečnú a hudobnú zložku a do súčasnej podoby sa súbor sformoval v roku 1967. FS Vršatec sa svojou kvalitou veľmi rýchlo zaradil medzi najlepšie amatérske folklórne súbory na Slovensku.
Doteraz absolvoval viac ako 2 000 úspešných vystúpení doma i v zahraničí. Svoj program prezentoval skoro vo všetkých štátoch Európy a vystupoval aj v mnohých štátoch Afriky, Ameriky, Austrálie a Ázie, kde bola vysoko hodnotená umelecká úroveň a atraktívnosť jeho vystúpení. Základom repertoáru súboru sú tanečné, hudobné a spevácke čísla z rôznych oblastí Slovenska. Počas svojej existencie súbor získal množstvo úspechov a ocenení na súťažných prehliadkach a festivaloch.
Program jednotlivcov a kolektívov z Košického kraja, ocenených na súťažiach a prehliadkach v oblasti tradičnej ľudovej kultúry
Pripravilo: Centrum kultúry Košického kraja
Námet, réžia: Marianna Svoreňová
Inšpícia: Lenka Gogová, Zsuzsanna Cehelská
Moderátorka: Michaela Valíková
Účinkujúce kolektívy: detské folklórne súbory Hanička, Viganček (Košice); Pavička (Sečovce); Bambuchy a ľudová hudba Mrzukanti (Gemerská Poloma); sólisti a tanečné páry z folklórnych kolektívov Borievka, Hornád, Pristaše, Želiezko (Košice), Kadlubek (Valaliky); Borostyán (Rožňava), folklórne skupiny Parchovianka (Parchovany); Kľuknavčanka (Kluknava), ľudová hudba Mateja Topoľovského (Košice)
Pripravil: Vladimír Majerčík
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
Program zachytávajúci prierez tvorbou súboru, ktorého tvorba prešla viacerými spoločenskými obdobiami a formovali ju viaceré umelecké osobnosti. Program pozostávajúci z programových čísiel, ktorými vzdávame poctu mnohým generáciám.
Pripravila: Mgr. art. Ľubica Mešková
Choreografia: Cyril Zálešák, Ľubica Mešková, Igor Hajdučík
Hudobná úprava: Štefan Molota
Účinkuje: Folklórny súbor Technik STU
Program dedinských folklórnych skupín
Humor v obyčajach i vo všednom živote ľudí.
Humor je korením života. Objavoval sa v mnohých prejavoch tradičnej kultúry, v ľudových piesňach, v obyčajach kalendárneho i životného cyklu, v tanci i v bežnej komunikácii ľudí. V programe Všelijaké huncútstva a žarty odznejú vtipné príbehy, ktoré sa stali v minulosti, i rôzne iné programové výstupy s prvkami humoru.
Autorka programu: Andrea Jágerová
Asistentka scénického uvedenia: Lucia Luptáková
Účinkujú: FSk Dobrona (Dobrá Niva), FSk Lubená (Poluvsie), FSk Sliačanka (Liptovské Sliače), FSk Kmotry a kmotrovia (Detva), Juraj Matiaš a Mária Kropáčová z Horných Plachtiniec, Mužská spevácka skupina Parchovianka (Parchovany), Ochotnícky divadelný súbor Stožkár zo Stožku
Námet a scenár: Ján Všetečka, Zdeno Jašek
Hudba a texty piesní: Ján Všetečka a pospolitý ľud
Choreografia: Stano Marišler, Lucia Nogová, Ján Všetečka
Príprava detí/mládeže: Radka Vatrálová, Katka Konswaldová, Marta Valentová
Scéna: Nikita Nikto
Grafický dizajn: Ján Všetečka
Projekcia: Ján Všetečka
Produkcia: Maroš Červenák
Asistenti réžie: Stano Marišler, Maroš Červenák, Zdeno Jašek
Réžia: Ján Všetečka
Účinkujú: Všetečníci (Bratislava)
Program detských folklórnych súborov
Po stáročia sa naše životy odohrávajú v kruhu rodiny a priateľov. Z pokolenia na pokolenie si odovzdávame skúsenosti. Každá nová generácia sa snaží odpútať od názorov starších a priniesť do sveta niečo nové, lepšie, modernejšie, technicky vyspelejšie. A to je dobre, pretože to nám dáva možnosť rásť. No nikdy by sme nemali zabudnúť na našu tradičnú kultúru Slovenska, ktorá je jedna z najrozmanitejších v Európe.
Réžia programu: Andrea Pitoňáková
Účinkujú: DFS Kornička (Trenčín), DFS Želiezko a Železiarik (Košice), Tancovadlo (Piešťany), DFS Pramienok (Liptovský Mikuláš)
Liptov je dodnes jedným z najrázovitejších slovenských regiónov so živou kultúrou. Pod vencom hôr, holí a vrchov sa v kotline rozdelenej riekou Váh rozprestierali niekdajšie mestečká, dediny, osady. Všetko malo svoj poriadok. Naši predkovia rešpektovali ustálené pravidlá spôsobu života, hospodárenia i kultúry. Skúsenosti si odovzdávali z generácie na generáciu. V súčasnosti sa každým dňom nenávratne stráca časť ľudových tradícií regiónu. Zo života odchádzajú poslední pamätníci, nositelia vzácneho dedičstva regionálnych tradícií. Prostredníctvom nášho programu vás pozývame nazrieť do našich troch liptovských chotárov dolného, stredného a horného Liptova, v ktorých sa snažíme uchovávať aspoň zlomok obrazu tradičnej spevnej, hudobnej i tanečnej kultúry vďaka členom folklórnych kolektívov, ktoré tu pôsobia a učia sa ich tí najmladší od najstarších. Tak ako to bolo voľakedy.
Námet, scenár a réžia: Miroslava Palanová
Odborná spolupráca: Mária Palasthyová
Inšpícia: Simona Dikaszová, Michaela Košová, Jana Veselovská, Zuzana Palanová
Účinkujú: DFS Sliačanček a FSk Sliačanka (Liptovské Sliače), Štefan Chmelický a Ivana Drobáňová (FS Váh, Liptovský Mikuláš), FSk Poludnica (Závažná Poruba), Vŕbové prútie (Liptovský Mikuláš), DFS Pramienok (Liptovský Mikuláš), FSk Stráne (Važec), FSk Kriváň (Východná), FS Váh (Liptovský Mikuláš)
Slávnostný program pri príležitosti významného životného jubilea Štefana Kocáka, folkloristu, tanečníka, choreografa a kultúrno-osvetového pracovníka
Námet, scenár a réžia: Peter Kocák
Inšpícia: členovia FS Vranovčan
Účinkujú: členovia FS Vranovčan, Michal Hirko a rodina Topoľovských z Parchovian, Kristínka a Peter Vajdovci, Viktor Ťasko
Texty: Anna Gdovinová, Jozef Jenčo
Kamera/strih: Martin Krestián
Video-postprodukcia: Adrián Jenčo
Námet, scenár, choreografia, réžia: Viliam Mikula
Hudba: Peter Jantoščiak
Scéna, kostýmy: Lenka Kadlečíková
Účinkuje: Poddukelský umelecký ľudový súbor – PUĽS (Prešov)
Pohľady do histórie cez tri rôzne časové obdobia a miesta. V hudobno-tanečnom divadle sa prenesieme na hrad Ľubovňa od slávnych dôb stredovekých až po neslávne a ťažké časy v rámci Rakúsko-Uhorska. Tradičná huculská svadba a netradičná multikulti svadba v Užhorode v medzivojnových rokoch ukážu kontrasty spoločenských vrstiev 20. storočia. Ocitneme sa aj v súčasnosti so zamyslením nad svojím vkladom do novodobej histórie. V biblickom texte zaznieva absurdná prosba Boha o prerod dnešného konzumného človeka.
Ku komu vzhliadali deti kedysi a aké vzory majú deti dnes?
Sme nositeľmi znakov svojho pokolenia. Vizuálne, umelecké, hodnotové črty a znaky zručností i ašpirácií sa prenášajú naprieč pokoleniami prostredníctvom rodových stereotypov, spoločenských noriem a rodinnej hierarchie. Podobáme sa na svojich predkov a často to ani netušíme. Vracať sa k svojej podstate, napodobňovať ju v jej výnimočnosti a nezabudnúť je hrdou pečaťou príslušnosti k rodu.
Účinkujú:
– Tancovadlo z Piešťan, laureát 29. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki beniki 2023;
– DFS Kelčovan z Čadce, umiestnený v zlatom pásme 29. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki beniki 2023;
– DFS Viganček z Košíc, laureát celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru detí Vidiečanova Habovka 2022;
– DFS Kis Megyer z Veľkého Medera, absolútny víťaz detskej kategórie v celoštátnej súťaži maďarských folklórnych súborov pod názvom Táncpódium;
– DFS Hanička z Košíc;
– držitelia zlatého pásma v celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha: Matej Červeňan a Radka Režná z FTS Trúfalci (Mníchova Lehota), Jozef Beňo a Lucia Balajová z DFS Kornička (Trenčín), Šimon Orgoník a Kristína Konečná z DFS Kopaničiarik (Myjava)
Námet, scenár, réžia: Lenka Adzimová
Texty: Zuzana Bobríková
Sprievodné slovo: Zuzana Bobríková a Ivan Krúpa
Inšpícia: Lenka Gogová, Marianna Svoreňová, Zsuzsanna Cehelská
Koncert významného speváka horehronských ľudových piesní Jána Ambróza z Telgártu pri príležitosti jeho významného životného jubilea – 75 rokov. V sprievode Muziky Milana Rendoša zaznejú najznámejšie ľudové piesne z jeho repertoáru.
Účinkuje: Ján Ambróz
Hudobný sprievod: Muzika Milana Rendoša – Rendošovci a Jana Ambrózová
Ak sa láska k tancu, hudbe a ľudovým tradíciám odovzdáva nadšencom a milovníkom slovenského ľudového umenia, nemusíme sa báť o zachovávanie nášho národného pokladu. Sú také miesta v našej krajine, kde je tradícia stále živá. Po generácie tu odovzdávajú starší mladším svoje skúsenosti a poznatky. Ich kumšt a virtuozita sa prenášajú v čase, ožívajú v nových pokoleniach a v nových súvislostiach. Dostávajú sa za hranice chotára, aj do veľkých miest, kde tiež obdivujú krásu ľudového umenia. Folkloristi veľmi dobre vedia, na ktorých miestach našej krajiny stále „vyhárajú poklady“. Práve tam vznikajú jedinečné momenty krásy a nezabudnuteľné zážitky. Dnes sa zablysne zámutovské dedičstvo. Zďaleka nie je jediné, ktoré máme vďaka Vám, nositeľom tradícii a všetkým Vašim pokračovateľom. Ďakujeme.
Účinkujú: Držitelia zlatého pásma v celoštátnej postupovej súťaži a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha: Andrej Ďurajka a Lujza Mydlová, Šimon Goda a Nelly Samková z DFS Tancovadlo (Piešťany), Štefan a Anna Višňovskí (Zámutov), Peter a Kristína Vajdoví (Košice), Martin a Katka Topoľovskí (Košice), Alfréd a Martina Lincke (Piešťany), Robo Sabol a Ivana Topoľovská (Bardejov), NOGABAND (Bratislava), muzikanti z ĽH DFS Tancovadlo: Timotej Hubinský, Lukáš Vlášek, Adam Cíbik a Matej Topoľovský
Mozaika slovenských regiónov, etník, ale aj tvorivých prístupov k folklórnemu materiálu
Program JEDNA KRAJINA uvidíte naživo aj na obrazovkách RTVS – v sobotu 1. 7. 2023 od 20:10 hod. na Dvojke.
Žijeme v pestrej krajine. Vychovali nás jej doliny aj roviny, trávnice aj čardáše, čižmy aj krpce. Môžeme mať rôzne názory, národnosť či vierovyznanie, no všetci máme v srdci rovnako zaryté pesničky nášho detstva a chceme, aby ich zdedili aj naše deti. Ak si zachováme ľudskosť, rešpekt a schopnosť vzájomného načúvania, naše rozdiely nemusia byť prekážkou, ale zdrojom pestrosti našej kultúry, na ktorú sme právom tak hrdí. Spolu predsa žijeme v jednej krajine.
Scenár a réžia: Michal Druga
Účinkujú: Laureáti celoštátnej súťaže choreografií Jazykom tanca 2022 FS Ruthenia (Bratislava) a TS Kumšt (Bratislava), ako aj vybraní držitelia zlatého pásma: FS Csalló (Šamorín) a UFS Mladosť (Banská Bystrica).
Laureát celoštátnej súťaže sólistov Šaffova ostroha: Mikuláš Szabó a Angelika Rémiášová z FS Ilosvai (Veľká Ida), ako aj držitelia zlatého pásma: Michaela Baštáková (Rimavská Sobota) a Peter Gecelovský (Vlachovo), Štefan Hanzely a Mária Šidlovská (Bratislava), Šimon Švab a Michaela Švabová z FSk Raslavičan (Raslavice).
VUS Technik (Bratislava) oslavujúci 70. výročie vzniku, Juraj Kollár, Júlia Šaková, Samuel Lukačik, Petra Vasilková z FS Borievka (Košice), Samuel Šelesták, Patrik Seliga, Alexandra Ťasková, Sophia Pampuriková z FS Hornád (Košice), Ľuboš Slivka, Terézia Biačková, Rudolf Boczek, Sofia Čupková z MFS Želiezko (Košice), Peter Šoltés, Katarína Liptáková, Tomáš Peti, Jana Vargovčáková z FS Pristaše (Košice), Pavol Kacvinský, Michaela Filipovičová, Patrik Lacko, Denisa Lacková z FSK Kadlubek (Valaliky), Ladislav Čech – Špirek, Zuzana Rzuhovská z FS Borievka (Košice), Mikuláš Szabó a Angi Rémiás z FS Illosvay (Veľká Ida), Ľudová hudba Mateja Topoľovského (Košice).
Hudobno-tanečná inscenácia inšpirovaná dejinnými udalosťami a ich vplyvom na život Slovákov, ktorí sú zrazu rozdelení hranicami
Námet, scenár: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Réžia: Martin Urban
Účinkuje: UFS Mladosť (Banská Bystrica)
Prednáška
Autorka: Mgr. Dita Andrušková, PhD. (Záhorské múzeum v Skalici)
Prezentácia je obsahovo spojená s výstavou Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria.
Zameriava sa na rodinné zvyky v roľníckom prostredí Záhoria a opisuje ich špecifiká, ktoré ilustruje na vybraných zbierkových predmetoch Záhorského múzea v Skalici. Zároveň približuje výskum ľudovej kultúry a rodinných obyčají regiónu Záhorie. Autorka na záver predstavuje novú publikáciu Rodina v ľudovej kultúre Záhoria, ktorá je knižným spracovaním a rozšírením uvedenej výstavy. Na 175 stranách obsahuje vyše 250 archívnych fotografií spolu s vybranými zbierkovými predmetmi Záhorského múzea v Skalici.
Vernisáž výstavy
Inštitúcia: Záhorské múzeum v Skalici
Kurátorka: Mgr. Dita Andrušková, PhD.
Autor dizajnu a grafickej úpravy: František Jablonovský
Výstava približuje rodinné zvyky v kontexte životného cyklu. Spája ich najmä s tromi kľúčovými udalosťami v živote človeka – narodením, svadbou a smrťou. Opísané zvyky sa vzťahujú na vidiecke obyvateľstvo Záhoria, ktorého prevažným zamestnaním bolo roľníctvo. Z časového hľadiska ide o rozpätie 2. polovice 19. storočia až 1.polovice 20. storočia. Rôznorodosť rodinných obyčají ilustrujú na obrazovo-textových paneloch fotografie zbierkových predmetov fondu Etnológia a archívu Záhorského múzea v Skalici, doplnené fotografiami z ďalších súkromných archívov, pamäťových a kultúrnych inštitúcií. Výstavu realizovalo Záhorské múzeum v Skalici na prelome rokov 2020 – 2021 a bol k nej vydaný katalóg.
Prednáška spojená s diskusiou
Autor: Mgr. Martin Lukáč
Kronikárstvo je dlhodobo zanedbávaným fenoménom, a to aj v rámci tak či tak málo povšimnutej kultúrnej sféry na Slovensku. V prednáškovom bloku odznejú najpodstatnejšie informácie, ktoré laik i akademik potrebujú poznať pre lepší obraz o tom, akým spôsobom funguje kronikárska práca a akým spôsobom dokumentuje dianie v konkrétnej lokalite či inštitúcii alebo subjekte. Ako sa však vzájomne ovplyvňujú kronikárstvo a tradičná (ľudová) kultúra? Vďaka čomu dokáže práve kronikárstvo významne prispieť do diskusie o územných identitách i administratívnom členení Slovenska? Úlohou tohto prednáškového bloku bude, aby sme sa spoločným dialógom pokúsili zodpovedať nielen tieto položené otázky.
Mgr. Peter Obuch, PhD. (Centrum tradičnej kultúry v Myjave): Centrum tradičnej kultúry v Myjave – zameranie, aktivity a publikácie
Prezentácia spojená s diskusiou je zameraná na predstavenie činnosti, projektov a publikačných výstupov centra spojených s problematikou tradičnej ľudovej kultúry.
Moderovaná diskusia
Vzrušujúci príbeh choreografie je výstižný názov kapitoly publikácie Reči a úvahy o choreografii autora Vlada Urbana a jeho dlhoročnej mediálnej spolupracovníčky Zuzany Bobríkovej. Vo vydavateľstve Perfekt bola v roku 2022 vydaná monografia zaoberajúca sa princípmi tvorby vo folkloristických kolektívoch za prispenia širšieho spektra autorov naprieč generáciami. Jej cieľom je rozvinúť plodnú diskusiu, fórum na dialóg a sumarizovať informácie z obdobia transformácie náhľadov na scénickú tvorbu vo folkloristickom hnutí.
Pripravil: Martin Urban
Zo zápisov a fonografických záznamov B. Bartóka z obce Dražovce
Vedie: Margita Jágerová
Nový pohľad na experimentálne spracovanie slovenskej ľudovej hudby z Horehronia, Pohronia a Vojvodiny.
Účinkujú:
Juraj Súdi – husle
Michaela Dobáková – husle
Šimon Škoda – viola
Marek Pisarčík – klavír
Michal Latinák – kontrabas
Ondrej Druga – spev, akordeón, klavír
Mužská a dievčenská spevácka skupina Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice
Okrem hudobníkov budú v programe účinkovať aj výrazné spevácke osobnosti z rôznych častí Slovenska:
Barbora Krištofíková – spev
Sabína Ladecká – spev
Michal Dudáš – spev
Vladimír Latinák – spev
Ondro a kamaráti je skupina hudobníkov – kamarátov, ktorí radi experimentujú a snívajú. V roku 2020 sa zúčastnili na televíznej súťaži Zem spieva, kde zaujali porotu a dostali sa až do finále.
Vo väčšine svojich aranžmánov kladú dôraz na priznanie vybraných štýlotvorných prvkov spracovaných piesní podľa konkrétnych lokalít ich pôvodu, ale vo viacerých prípadoch aj podľa konkrétnych spevákov – nositeľov tradícií. Ide o zavŕšenie projektu, ktorý už niekoľko rokov tvorí a zverejňuje svoje úpravy.
Rozhlasový program
Príprava: M. Čížová a P. Cítenyi
Výroba: RTVS, Rádio Regina
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
Prezentácia
Historicky prvá spoločná česko-slovenská nominácia prvku Bábkarstvo na Slovensku a v Česku bola v roku 2016 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Pripravil: Juraj Hamar
Podľa hry ľudových bábkarov zapísal Juraj Hamar a upravil Ivan Gontko
Bábky oživujú: Ivan Gontko a Ivana Benedikovič Gontková alebo Rebeka Gontková
Výprava: Miro Duša
Kulisy: Ďuro Balogh
Bábky: Beata Westrych-Zazrivec, Jaro Štuller
Text piesne a réžia: Juraj Hamar
DFS Hájenka sa predstaví s jedinečnou úpravou starej hry potulných bábkarov na území bývalého Československa o Donovi Šajnovi z pera Juraja Hamara, ktorého inšpirovala hra bábkarskej rodiny Anderlovcov. Tradičné bábkové divadlo o Donovi Šajnovi má tri dejstvá. Hájenkári ho hrajú s tradičnými marionetami.
Vedie: Jana Ambrózová
Viachlasné vianočné piesne gréckokatolíkov spod Kráľovej hole z obcí Telgárt a Šumiac.
World music skupina BANDA slovakia je kapela, ktorá sa inšpiruje predovšetkým slovenskou tradičnou ľudovou hudbou, ale aj inými hudobnými žánrami a hudbou národov celého sveta.
Na svojich koncertoch využíva akustické nástroje: cimbal, violu, husle, kontrabas, heligónku, mandolínu, buzuki, panduri, koncovku, gajdicu, bicie, rôzne druhy perkusií a sample zvyčajne akustických nástrojov (keyboard). Využíva bohaté vokály s rešpektom k tradícii a lokálnym osobitostiam, ale aj v novej originálnej podobe.
Členovia skupiny sú skúsení muzikanti rôznych žánrov a zároveň odborníci na ľudovú hudbu.
To sú oni:
Samo Smetana – husle, mandolína, spev
Alžbeta Lukáčová – cimbal, heligónka, ústna harmonika, gajdica, spev
Ivan Hanula – viola, mandolína, buzuki, spev
Peter Obuch – kontrabas, koncovka, spev
Igor Ajdži Sabo – bicie nástroje, etnické perkusie, spev
Eva Brunovská – spev, keyboard
Hudobný koncert
Špička žánru world music na Slovensku.
Hudba hraná s radosťou a zo srdca. Prešovská skupina HRDZA (SK) pôsobí na scéne world music od roku 1999. Silné hlasy, špičkoví hudobníci a šikovne spracované piesne miešajú staré s novým do príjemného zvuku. HRDZA je známa najmä svojimi vlastnými piesňami (Taká sa mi páči, Košieľočka), v ktorých čerpá zo slovenskej hudobnej tradície, ale aj úpravami ľudových piesní (Štefan, Divčata, Mám ja orech). Neodmysliteľnou súčasťou kapely sú jej speváčky, dnes to budú špičkové folkloristky Martina Ťasková Kanošová a Barbora Fecková.
To sú oni:
Slavomír Gibarti – spev, akustická a elektrická gitara, koncovka
Martina Ťasková Kanošová – spev
Barbora Fecková – spev
Matej Palidrab – akordeón, vokál
Dominik Maniak – husle, vokál
Pavol Boleš – basová gitara, vokál
Marek Szarvaš – bicie
Interaktívna detská inscenácia plná prevlekov a šialených rekvizít. Deti sa v nej stávajú čarodejnicami, vrecami múky, mixérom, studňou a mnohým iným. Ocitnú sa v klasických rozprávkach ako Červená čiapočka, Medovníkový domček, Janko Hraško, Soľ nad zlato a iných.
Scenár a réžia: Roman Sorger
Výtvarné riešenie: kolektív
Lektori: O. Galbička, K. Galbičková
Hudobný sprievod: ĽH Muzička
Lektori: A. Lincke, M. Lincke
Hudobný sprievod: ĽH Pagáčovci
Strofické tance zo stredného Liptova – šimi, Na Vrbickom moste, Ej, chodila Zuzana
Tanečná hra z Liptovských Sliačov – kečkuvanec
Lektorka: Simona Ondreáš Dikaszová
Lektori: V. Michalko s Lindou Luptákovou
Hudobný sprievod: ĽH Rendošovci
Lektori: Vlado Michalko s Lindou Luptákovou
Hudobný sprievod: ĽH Rendošovci
Lektori: P. Hrabovský, M. Hrabovská
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
Lektori: P. Vajda, K Vajdová
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
Lektori: P. Hrabovský, M. Hrabovská
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
Slávnostné otvorenie expozície spontánneho umenia
Prvé zachránené umelecké prostredie na Slovensku, vytvorené spontánnym a originálnym autorom, rodákom z obce Východná, Martinom Sabakom (1925 – 2016).
Slávnostné otvorenie doplní vystúpenie známeho slovenského multiinštrumentalistu Michala Smetanku.
Piesne boli a sú kronikou ľudského bytia. Zachytávajú život celých ľudských generácií, ich myslenie, nazeranie na zmysel života, podoby strádania i radosti. Sila celých generácií bola v schopnosti s pokorou prijímať všetko, čo život priniesol. Skloniť sa s ľahkosťou pred silou ducha, prírody i lásky, pomáhať si navzájom nezištne, žiť v pravde a pokore pred sebou samým i Bohom. Áno, z pokolenia na pokolenie sa posúva kolobeh nášho žitia. Nevytrácajú sa však z toho kolobehu podstatné duchovné odkazy? Sme ešte reálne ich nositeľmi? Je skutočne pokora zabudnutou cnosťou? Pripomenieme si ju v podobe ľudových i duchovných piesní v podaní súborov i sólistov.
Účinkujú: ŽSS Poľana z Jarabiny, FS Kriváň z Východnej, MSS súboru Parchovianka, Mária Mamrilová, Julka Kormaníková
Autor: Anna Derevjaníková
Príprava: V. Majerčík, D. Majerčíková
Účinkujú: Mužská spevácka skupina Kriváň a účinkujúci festivalu
Moderuje: Vladimír Majerčík
Pripravil: Vladimír Majerčík
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
Sprievod obcou začína pri Obecnom úrade.
VIACDENNÝ
PROGRAM
Nová expozícia spontánneho umenia vo Východnej
Prvé zachránené umelecké prostredie na Slovensku, vytvorené spontánnym a originálnym autorom, rodákom z obce Východná, Martinom Sabakom (1925 – 2016).
Piatok: 17:00 – 18:00
Sobota: 10:00 – 17:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Martin Sabaka (1925 – 2016), obuvník a železničiar, bol originálny tvorca, ktorý býval neďaleko amfiteátra vo Východnej. Pred svojím domom v priebehu tridsiatich rokov vybudoval jedinečnú architektonickú záhradu z recyklovaného materiálu, ktorá obsahovala viac ako tridsať jedinečne výtvarne stvárnených ikonických stavieb zo Slovenska, Európy a zámoria. Toto umelecké prostredie bolo dlho predmetom obdivu mnohých návštevníkov festivalu. Pán Ing. Viliam Ján Gruska, architekt pôvodného amfiteátra vo Východnej, na konci svojho života vyvinul značné úsilie na záchranu tohto jedinečného prostredia a jeho prezentáciu. Jeho pôvodný zámer sa podarilo realizovať s pomocou farmy vo Východnej, s podporou rodiny pána Sabaku, s podporou starostu obce Východná a s kolektívom ďalších spolupracovníkov a nadšencov.
Expozíciu Stanica Svet Martina Sabaku nájdete na kraji obce priamo na farme vo Východnej, asi 700 metrov od areálu amfiteátra za farmárskym obchodom HUMNO.
VIACDENNÝ
PROGRAM
Prezentácia tradičného bývania a tradičnej kuchyne obce Východná
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 09:00 – 18:00
Nedeľa: 09:00 – 14:00
Príprava: obec Východná
VIACDENNÝ
PROGRAM
Výstava venovaná histórii najstaršieho folklórneho festivalu Východná
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 09:00 – 18:00
Nedeľa: 09:00 – 14:00
Výstava zostavená z archívnych materiálov obce Východná, z rôznych predmetov, artefaktov, letákov, bulletinov a fotografií z histórie FFV.
posledná zmena: 22. 6. 2023 o 14:25