viacdenný program, Areál amfiteátra – Pod Májkou
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
Tvorivé dielne tradičných remesiel pre návštevníkov festivalu. Príďte si vytvoriť niečo pekné z prírodných pletív (slama, šúpolie, pálka), vytočiť si vlastnú mištičku či vytvoriť šperk technikou vybíjania mosadzným plechom.
viacdenný program, Areál amfiteátra
Piatok: 15:00 – 19:00
Sobota: 10:00 – 19:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
Zruční majstri a ľudovoumeleckí výrobcovia z celého Slovenska predvedú svoje majstrovstvo a ponúknu na predaj svoje kvalitné výrobky. Návštevníci môžu stretnúť hrnčiara, kováča, nožiara, tkáča, čipkárku, kožušníka, zvonkára, drevorezbárov, drotárov, výrobcov hudobných nástrojov alebo aj kyjatických hračiek – prvku, ktorý bol minulý rok zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Predaj tradičnej špeciality
viacdenný program, Areál amfiteátra – Koliba
Piatok: 15:00 – 20:00
Sobota: 10:00 – 20:00
Nedeľa: 10:00 – 16:00
Príprava: obec Východná
Predaj tradičnej liptovskej špeciality
viacdenný program, Areál amfiteátra – Ohnisko
Liptovské droby sú tradičným druhom jaterníc so zemiakovou náplňou, ktoré sa vyrábajú starou remeselnou metódou na území Liptova. Pozostávajú z jedinečnej korenenej zemiakovej zmesi so škvarkami, cibuľkou a cesnakom, ktorá je plnená do bravčových alebo hovädzích čriev.
Zloženie: zemiaky, bravčová slanina, bravčová masť, cibuľa, majorán, čierne korenie, soľ, cesnak, hovädzie alebo bravčové črevá, krupicová múka
Piatok: 15:00 – 20:00
Sobota: 10:00 – 20:00
Nedeľa: 10:00 – 16:00
Príprava: Štefan Tkáč – Gurmán
Tradičné detské hry, dielničky, drevený kolotoč
viacdenný program, Areál amfiteátra – Košiarik
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: ÚĽUV
Inšpícia: Tatry care
Pozdrav jubilujúceho FS Vršatec (70') rovesníkovi FF Východná
PIATOK 30. 6. 2023, 17:00 – 18:00 hod., Malá scéna
Autor programu: Vlastimil Trnka
Účinkujú: FS Vršatec, FSSk Dievky
Folklórny súbor Vršatec vznikol v roku 1953. Spočiatku to bola len neveľká spevácka skupina, ktorá absolvovala svoje prvé úspešné vystúpenie 1. mája 1953 v Dubnici nad Váhom. Postupne sa začala rozrastať o tanečnú a hudobnú zložku a do súčasnej podoby sa súbor sformoval v roku 1967. FS Vršatec sa svojou kvalitou veľmi rýchlo zaradil medzi najlepšie amatérske folklórne súbory na Slovensku.
Doteraz absolvoval viac ako 2 000 úspešných vystúpení doma i v zahraničí. Svoj program prezentoval skoro vo všetkých štátoch Európy a vystupoval aj v mnohých štátoch Afriky, Ameriky, Austrálie a Ázie, kde bola vysoko hodnotená umelecká úroveň a atraktívnosť jeho vystúpení. Základom repertoáru súboru sú tanečné, hudobné a spevácke čísla z rôznych oblastí Slovenska. Počas svojej existencie súbor získal množstvo úspechov a ocenení na súťažných prehliadkach a festivaloch.
Program jednotlivcov a kolektívov z Košického kraja, ocenených na súťažiach a prehliadkach v oblasti tradičnej ľudovej kultúry
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:00 – 14:00 hod., Malá scéna
Pripravilo: Centrum kultúry Košického kraja
Námet, réžia: Marianna Svoreňová
Inšpícia: Lenka Gogová, Zsuzsanna Cehelská
Moderátorka: Michaela Valíková
Účinkujúce kolektívy: detské folklórne súbory Hanička, Viganček (Košice); Pavička (Sečovce); Bambuchy a ľudová hudba Mrzukanti (Gemerská Poloma); sólisti a tanečné páry z folklórnych kolektívov Borievka, Hornád, Pristaše, Želiezko (Košice), Kadlubek (Valaliky); Borostyán (Rožňava), folklórne skupiny Parchovianka (Parchovany); Kľuknavčanka (Kluknava), ľudová hudba Mateja Topoľovského (Košice)
SOBOTA 1. 7. 2023, 14:00 – 14:30 hod., Malá scéna
Pripravil: Vladimír Majerčík
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
SOBOTA 1. 7. 2023, 14:45 – 15:30 hod., Malá scéna
Program zachytávajúci prierez tvorbou súboru, ktorého tvorba prešla viacerými spoločenskými obdobiami a formovali ju viaceré umelecké osobnosti. Program pozostávajúci z programových čísiel, ktorými vzdávame poctu mnohým generáciám.
Pripravila: Mgr. art. Ľubica Mešková
Choreografia: Cyril Zálešák, Ľubica Mešková, Igor Hajdučík
Hudobná úprava: Štefan Molota
Účinkuje: Folklórny súbor Technik STU
„Rok 1953 bol rokom, keď sa začala vytvárať identita technikára. Identita spojená so schopnosťou vnímania reálnych hodnôt, kultivovania kolektívnej pamäti, ktorá pri všetkej pokore znesie chvíle zlyhania, ale aj slávy.
Učil sa načúvať tomu, kto sa prišiel na nás pozrieť. Divákovi, bez ktorého by Technik nebol. Spoločne s ním píšeme neuveriteľnú históriu tohto jedinečného telesa aj my… minulí, dnešní aj tí, ktorí sa minuli. Veľká vďaka vám všetkým!“
Vysokoškolský umelecký súbor Technik STU je umelecké teleso pozostávajúce z komorného orchestra, speváckeho zboru a folklórneho súboru, ktorý sa skladá z ľudovej hudby, speváckej a tanečnej zložky. Vznikol v roku 1953 pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, pri ktorej pôsobí dodnes. Udržiavať, pestovať a scénicky rozvíjať slovenské folklórne tradície je hlavnou náplňou tohto už 70-ročného telesa. Spracováva folklór z rôznych oblastí Slovenska. Jeho členmi sú študenti z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, študujúci na bratislavských univerzitách. Je nositeľom viacerých ocenení z festivalových, ale i akademických súťaží a prehliadok.
Riaditeľkou súboru je Mgr. art. Ľubica Mešková, hudobnú zložku vedie Štefan Molota, dievčenskú spevácku skupinu Miroslava Záhumenská.
Program dedinských folklórnych skupín
SOBOTA 1. 7. 2023, 15:45 – 16:45 hod., Malá scéna
Humor v obyčajach i vo všednom živote ľudí.
Humor je korením života. Objavoval sa v mnohých prejavoch tradičnej kultúry, v ľudových piesňach, v obyčajach kalendárneho i životného cyklu, v tanci i v bežnej komunikácii ľudí. V programe Všelijaké huncútstva a žarty odznejú vtipné príbehy, ktoré sa stali v minulosti, i rôzne iné programové výstupy s prvkami humoru.
Autorka programu: Andrea Jágerová
Asistentka scénického uvedenia: Lucia Luptáková
Účinkujú: FSk Dobrona (Dobrá Niva), FSk Lubená (Poluvsie), FSk Sliačanka (Liptovské Sliače), FSk Kmotry a kmotrovia (Detva), Juraj Matiaš a Mária Kropáčová z Horných Plachtiniec, Mužská spevácka skupina Parchovianka (Parchovany), Ochotnícky divadelný súbor Stožkár zo Stožku
SOBOTA 1. 7. 2023, 17:00 – 17:45 hod., Malá scéna
Námet a scenár: Ján Všetečka, Zdeno Jašek
Hudba a texty piesní: Ján Všetečka a pospolitý ľud
Choreografia: Stano Marišler, Lucia Nogová, Ján Všetečka
Príprava detí/mládeže: Radka Vatrálová, Katka Konswaldová, Marta Valentová
Scéna: Nikita Nikto
Grafický dizajn: Ján Všetečka
Projekcia: Ján Všetečka
Produkcia: Maroš Červenák
Asistenti réžie: Stano Marišler, Maroš Červenák, Zdeno Jašek
Réžia: Ján Všetečka
Účinkujú: Všetečníci (Bratislava)
Položme si najprv otázku: Čo je to problém?
Podľa slovníka je problém „uvedomenie si nežiaduceho, nechceného stavu niečoho“.
Všimnite si, prosím, dôležité slovo „uvedomenie“. Uvedomenie je vlastnosťou vedomia, a preto je problém typický pre bytosti s vedomím. Živé bytosti. Kameň nemá vedomie, preto aj akékoľvek problémy sú mu cudzie. Je mu jedno, že sa o malú chvíľu stane súčasťou chodníka či bude hodený do susedovho okna. Živá bytosť hodená do susedovho okna, napríklad holub, vníma túto situáciu, naopak, ako problém. Rovnako aj sused, ktorý sa v tom čase z okna pozerá a zisťuje, čo je nové. Problémy vznikajú v ľubovoľných oblastiach našich životov a jednou z nich je aj tanec.
Program detských folklórnych súborov
NEDEĽA 2. 7. 2023, 12:30 – 14:00 hod., Malá scéna
Po stáročia sa naše životy odohrávajú v kruhu rodiny a priateľov. Z pokolenia na pokolenie si odovzdávame skúsenosti. Každá nová generácia sa snaží odpútať od názorov starších a priniesť do sveta niečo nové, lepšie, modernejšie, technicky vyspelejšie. A to je dobre, pretože to nám dáva možnosť rásť. No nikdy by sme nemali zabudnúť na našu tradičnú kultúru Slovenska, ktorá je jedna z najrozmanitejších v Európe.
Réžia programu: Andrea Pitoňáková
Účinkujú: DFS Kornička (Trenčín), DFS Želiezko a Železiarik (Košice), Tancovadlo (Piešťany), DFS Pramienok (Liptovský Mikuláš)
PIATOK 30. 6. 2023, 18:30 – 19:45 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Liptov je dodnes jedným z najrázovitejších slovenských regiónov so živou kultúrou. Pod vencom hôr, holí a vrchov sa v kotline rozdelenej riekou Váh rozprestierali niekdajšie mestečká, dediny, osady. Všetko malo svoj poriadok. Naši predkovia rešpektovali ustálené pravidlá spôsobu života, hospodárenia i kultúry. Skúsenosti si odovzdávali z generácie na generáciu. V súčasnosti sa každým dňom nenávratne stráca časť ľudových tradícií regiónu. Zo života odchádzajú poslední pamätníci, nositelia vzácneho dedičstva regionálnych tradícií. Prostredníctvom nášho programu vás pozývame nazrieť do našich troch liptovských chotárov dolného, stredného a horného Liptova, v ktorých sa snažíme uchovávať aspoň zlomok obrazu tradičnej spevnej, hudobnej i tanečnej kultúry vďaka členom folklórnych kolektívov, ktoré tu pôsobia a učia sa ich tí najmladší od najstarších. Tak ako to bolo voľakedy.
Námet, scenár a réžia: Miroslava Palanová
Odborná spolupráca: Mária Palasthyová
Inšpícia: Simona Dikaszová, Michaela Košová, Jana Veselovská, Zuzana Palanová
Účinkujú: DFS Sliačanček a FSk Sliačanka (Liptovské Sliače), Štefan Chmelický a Ivana Drobáňová (FS Váh, Liptovský Mikuláš), FSk Poludnica (Závažná Poruba), Vŕbové prútie (Liptovský Mikuláš), DFS Pramienok (Liptovský Mikuláš), FSk Stráne (Važec), FSk Kriváň (Východná), FS Váh (Liptovský Mikuláš)
Slávnostný program pri príležitosti významného životného jubilea Štefana Kocáka, folkloristu, tanečníka, choreografa a kultúrno-osvetového pracovníka
PIATOK 30. 6. 2023, 20:00 – 21:15 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Námet, scenár a réžia: Peter Kocák
Inšpícia: členovia FS Vranovčan
Účinkujú: členovia FS Vranovčan, Michal Hirko a rodina Topoľovských z Parchovian, Kristínka a Peter Vajdovci, Viktor Ťasko
Texty: Anna Gdovinová, Jozef Jenčo
Kamera/strih: Martin Krestián
Video-postprodukcia: Adrián Jenčo
Štefan Kocák spolupracoval s Folklórnym festivalom Východná už od roku 1976. Členom Programovej rady FF Východná bol od roku 1996.
Autorská tvorba na FF Východná:
Vitaj, človek, a ži… (1996) – program dedinských folklórnych skupín
Chodníkmi predkov (1998) – galaprogram
Po jednom (1999) – súborový program
Nositelia tradícií (2000) – program dedinských folklórnych skupín
Pozdrav tisícročiu (2001) – galaprogram
Po jednom (2002) – súborový program
Obyčaje v tvorbe (2003) – program folklórnych súborov, skupín a detských súborov
Po jednom (2003) – program folklórnych súborov, skupín a detských súborov
Polstoročie pod Kriváňom (2004) – program folklórnych súborov, skupín
Jubilanti (2005) – program jubilujúcich súborov
Potulky po Slovensku (2008) – program jubilujúcich folklórnych súborov
Jubilanti (2008) – jubilujúce folklórne súbory
Šaffova ostroha (2009) – program laureátov celoslovenskej súťaže sólistov tanečníkov v ľudovom tanci
Zrkadlenie po rokoch (2009) – program jubilujúcich folklórnych súborov
Šaffova ostroha – zlatý fond (2010) – program sólistov tanečníkov v ľudovom tanci
Nositelia tradícií (2010) – program folklórnych skupín
Šaffova ostroha (2011) – program sólistov tanečníkov v ľudovom tanci – laureáti 2010 – 2011
Dvadsaťročná Šaffova ostroha (2012) – program laureátov – sólistov tanečníkov v ľudovom tanci
Z najlepších… v stopách Cyrila Zálešáka (2013) – spomienkový program
Z najlepších (2015) – program laureátov a víťazov z celoštátnych súťaží
Z najlepších (2016) – program laureátov a víťazov sólistov tanečníkov – Šaffova ostroha 2016
Vychodna vo Východnej (2016) – program tanečnej skupiny Vychodna Slovak Dancers z Mississaugy pri Toronte – Kanada
Z najlepších (2017) – program víťazov a laureátov celoštátnej súťaže sólistov tanečníkov
Šaffova ostroha 2017 a celoštátnej postupovej súťaže hudobného folklóru dospelých 2016
Predsvadbie (2018) – program folklórnych skupín
Z najlepších (2018) – program víťazov a laureátov celoštátnej súťaže sólistov tanečníkov Šaffova ostroha 2018
Spolupráca pri príprave a realizácii programov na FF Východná
Z tvorby (1997) – súborový program
Od Tatier k Dunaju – tancujú spievajú (1997) – galaprogram
Na ceste k sebe (2008) – súborový program
Čiernobiely svet (2014) – tanečné divadlo FS Vranovčan
Generálny riaditeľ NOC udelil pri príležitosti životného jubilea a 68. ročníka FFV Štefanovi Kocákovi poďakovanie za celoživotný prínos folklóru, folklorizmu a Folklórnemu festivalu Východná.
PIATOK 30. 6. 2023, 21:30 – 22:50 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Námet, scenár, choreografia, réžia: Viliam Mikula
Hudba: Peter Jantoščiak
Scéna, kostýmy: Lenka Kadlečíková
Účinkuje: Poddukelský umelecký ľudový súbor – PUĽS (Prešov)
Pohľady do histórie cez tri rôzne časové obdobia a miesta. V hudobno-tanečnom divadle sa prenesieme na hrad Ľubovňa od slávnych dôb stredovekých až po neslávne a ťažké časy v rámci Rakúsko-Uhorska. Tradičná huculská svadba a netradičná multikulti svadba v Užhorode v medzivojnových rokoch ukážu kontrasty spoločenských vrstiev 20. storočia. Ocitneme sa aj v súčasnosti so zamyslením nad svojím vkladom do novodobej histórie. V biblickom texte zaznieva absurdná prosba Boha o prerod dnešného konzumného človeka.
Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS) je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja.
Je profesionálnym umeleckým telesom, ktoré vzniklo v roku 1955 v Prešove s cieľom rozvíjať a javiskovo stvárniť vokálno-hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov. V jeho troch zložkách – tanečnej, speváckej a hudobnej – pracuje viac ako 40 umelcov.
Dramaturgia PUĽS-u sa v prvom rade zameriava na tradície Rusínov žijúcich na východnom Slovensku, ale tiež na folklór ostatných regiónov Slovenska, prekomponujúc ho do vyššej scénickej formy. Vo svojom repertoári má PUĽS aj tance z okolitých krajín. PUĽS je jedinečným telesom, čo je viditeľné na predstaveniach, v ktorých sa snúbi živelnosť hrdého naturelu s vycibreným citom pre poetiku. Koncerty PUĽS-u sú emotívne, myšlienkovo bohaté, divák má možnosť nielen sa odreagovať, ale tiež načerpať množstvo pozitívnej energie.
Počas bohatej histórie sa v PUĽS-e vystriedalo viac ako 500 profesionálnych umelcov. Mnohí z nich vo svojej kariére pokračovali v iných telesách na Slovensku alebo v zahraničí. Bývalí členovia PUĽS-u vedú amatérske súbory alebo sa ako pedagógovia venujú výchove mladej umeleckej generácie.
PUĽS od svojho vzniku absolvoval viac ako desaťtisíc predstavení doma a desiatky zahraničných zájazdov. Tlieskali mu diváci v Anglicku, Bulharsku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Juhoslávii, Kanade, Nórsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Tunise, USA a v krajinách bývalého ZSSR. V súčasnosti je PUĽS ambiciózne teleso so smelými dramaturgickými plánmi, ktoré chce v budúcnosti naplniť. PUĽS disponuje vlastnou technickou zložkou – profesionálnym zvukovým, svetelným parkom a vlastnou dopravou.
Ku komu vzhliadali deti kedysi a aké vzory majú deti dnes?
SOBOTA 1. 7. 2023, 18:00 – 19:00 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Sme nositeľmi znakov svojho pokolenia. Vizuálne, umelecké, hodnotové črty a znaky zručností i ašpirácií sa prenášajú naprieč pokoleniami prostredníctvom rodových stereotypov, spoločenských noriem a rodinnej hierarchie. Podobáme sa na svojich predkov a často to ani netušíme. Vracať sa k svojej podstate, napodobňovať ju v jej výnimočnosti a nezabudnúť je hrdou pečaťou príslušnosti k rodu.
Účinkujú:
– Tancovadlo z Piešťan, laureát 29. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki beniki 2023;
– DFS Kelčovan z Čadce, umiestnený v zlatom pásme 29. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki beniki 2023;
– DFS Viganček z Košíc, laureát celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky hudobného folklóru detí Vidiečanova Habovka 2022;
– DFS Kis Megyer z Veľkého Medera, absolútny víťaz detskej kategórie v celoštátnej súťaži maďarských folklórnych súborov pod názvom Táncpódium;
– DFS Hanička z Košíc;
– držitelia zlatého pásma v celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha: Matej Červeňan a Radka Režná z FTS Trúfalci (Mníchova Lehota), Jozef Beňo a Lucia Balajová z DFS Kornička (Trenčín), Šimon Orgoník a Kristína Konečná z DFS Kopaničiarik (Myjava)
Námet, scenár, réžia: Lenka Adzimová
Texty: Zuzana Bobríková
Sprievodné slovo: Zuzana Bobríková a Ivan Krúpa
Inšpícia: Lenka Gogová, Marianna Svoreňová, Zsuzsanna Cehelská
SOBOTA 1. 7. 2023, 19:10 – 19:40 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Koncert významného speváka horehronských ľudových piesní Jána Ambróza z Telgártu pri príležitosti jeho významného životného jubilea – 75 rokov. V sprievode Muziky Milana Rendoša zaznejú najznámejšie ľudové piesne z jeho repertoáru.
Účinkuje: Ján Ambróz
Hudobný sprievod: Muzika Milana Rendoša – Rendošovci a Jana Ambrózová
Ján Ambróz bol členom mužskej speváckej skupiny folklórneho súboru Partizán, neskôr sólovým spevákom. Vystupoval na folklórnych festivaloch v Heľpe, Myjave, Detve, vo Východnej, v Košiciach. V roku 1983 nahral ako sólista Parobské z Horehronia v úprave Svetozára Stračinu. Nahrávka získala 3. miesto v súťaži Prix de musique folklorique de Radio Bratislava. Neskôr nahral ďalšie úspešné nosiče so slovenskou ľudovou hudbou, LP platne, resp. CD nosiče: Na Telgárte hrajú (1990), Hore tým Telgártom (1992), Od Telgártu vietor prefukuje (1994), Moje najmilšie (1996), Na Kráľovej holi (1998), Horehronské pesničky (2002), Ján Ambróz a jeho hostia: Jubilejný koncert (záznam koncertu pri príležitosti 60. narodenín, 2008), Ján Ambróz 1 – 2 – 3 – 4 (4 CD) a Ján Ambróz 5 – 6 – 7 – 8 (3 CD, 1 DVD, 2015). Všetky CD albumy z vydavateľstva Akcent získali ocenenia zlatá platňa a titul Hore tým Telgártom platinovú platňu. Spevák pri ich nahrávaní a aj na svojich koncertoch spolupracoval s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave, ĽH Štefana Molotu z Bratislavy a od začiatku 90. rokov predovšetkým s ĽH Borievka z Banskej Bystrice.
SOBOTA 1. 7. 2023, 19:50 – 20:00 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Ak sa láska k tancu, hudbe a ľudovým tradíciám odovzdáva nadšencom a milovníkom slovenského ľudového umenia, nemusíme sa báť o zachovávanie nášho národného pokladu. Sú také miesta v našej krajine, kde je tradícia stále živá. Po generácie tu odovzdávajú starší mladším svoje skúsenosti a poznatky. Ich kumšt a virtuozita sa prenášajú v čase, ožívajú v nových pokoleniach a v nových súvislostiach. Dostávajú sa za hranice chotára, aj do veľkých miest, kde tiež obdivujú krásu ľudového umenia. Folkloristi veľmi dobre vedia, na ktorých miestach našej krajiny stále „vyhárajú poklady“. Práve tam vznikajú jedinečné momenty krásy a nezabudnuteľné zážitky. Dnes sa zablysne zámutovské dedičstvo. Zďaleka nie je jediné, ktoré máme vďaka Vám, nositeľom tradícii a všetkým Vašim pokračovateľom. Ďakujeme.
Účinkujú: Držitelia zlatého pásma v celoštátnej postupovej súťaži a prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha: Andrej Ďurajka a Lujza Mydlová, Šimon Goda a Nelly Samková z DFS Tancovadlo (Piešťany), Štefan a Anna Višňovskí (Zámutov), Peter a Kristína Vajdoví (Košice), Martin a Katka Topoľovskí (Košice), Alfréd a Martina Lincke (Piešťany), Robo Sabol a Ivana Topoľovská (Bardejov), NOGABAND (Bratislava), muzikanti z ĽH DFS Tancovadlo: Timotej Hubinský, Lukáš Vlášek, Adam Cíbik a Matej Topoľovský
Mozaika slovenských regiónov, etník, ale aj tvorivých prístupov k folklórnemu materiálu
Program JEDNA KRAJINA uvidíte naživo aj na obrazovkách RTVS – v sobotu 1. 7. 2023 od 20:10 hod. na Dvojke.
SOBOTA 1. 7. 2023, 20:10 – 21:40 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Žijeme v pestrej krajine. Vychovali nás jej doliny aj roviny, trávnice aj čardáše, čižmy aj krpce. Môžeme mať rôzne názory, národnosť či vierovyznanie, no všetci máme v srdci rovnako zaryté pesničky nášho detstva a chceme, aby ich zdedili aj naše deti. Ak si zachováme ľudskosť, rešpekt a schopnosť vzájomného načúvania, naše rozdiely nemusia byť prekážkou, ale zdrojom pestrosti našej kultúry, na ktorú sme právom tak hrdí. Spolu predsa žijeme v jednej krajine.
Scenár a réžia: Michal Druga
Účinkujú: Laureáti celoštátnej súťaže choreografií Jazykom tanca 2022 FS Ruthenia (Bratislava) a TS Kumšt (Bratislava), ako aj vybraní držitelia zlatého pásma: FS Csalló (Šamorín) a UFS Mladosť (Banská Bystrica).
Laureát celoštátnej súťaže sólistov Šaffova ostroha: Mikuláš Szabó a Angelika Rémiášová z FS Ilosvai (Veľká Ida), ako aj držitelia zlatého pásma: Michaela Baštáková (Rimavská Sobota) a Peter Gecelovský (Vlachovo), Štefan Hanzely a Mária Šidlovská (Bratislava), Šimon Švab a Michaela Švabová z FSk Raslavičan (Raslavice).
VUS Technik (Bratislava) oslavujúci 70. výročie vzniku, Juraj Kollár, Júlia Šaková, Samuel Lukačik, Petra Vasilková z FS Borievka (Košice), Samuel Šelesták, Patrik Seliga, Alexandra Ťasková, Sophia Pampuriková z FS Hornád (Košice), Ľuboš Slivka, Terézia Biačková, Rudolf Boczek, Sofia Čupková z MFS Želiezko (Košice), Peter Šoltés, Katarína Liptáková, Tomáš Peti, Jana Vargovčáková z FS Pristaše (Košice), Pavol Kacvinský, Michaela Filipovičová, Patrik Lacko, Denisa Lacková z FSK Kadlubek (Valaliky), Ladislav Čech – Špirek, Zuzana Rzuhovská z FS Borievka (Košice), Mikuláš Szabó a Angi Rémiás z FS Illosvay (Veľká Ida), Ľudová hudba Mateja Topoľovského (Košice).
Hudobno-tanečná inscenácia inšpirovaná dejinnými udalosťami a ich vplyvom na život Slovákov, ktorí sú zrazu rozdelení hranicami
SOBOTA 1. 7. 2023, 21:45 – 23:00 hod., Veľká scéna – amfiteáter
Námet, scenár: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Réžia: Martin Urban
Účinkuje: UFS Mladosť (Banská Bystrica)
Bieda. Hlad. Náboženské prenasledovanie. Neistota.
Je prvá polovica 18. storočia a uhorská kráľovná Mária Terézia vynáša rozhodnutie o osídlení južného územia krajiny, takzvanej Dolnej zeme. Len nedávno odtiaľ po krutej a dlhej vojne vyhnali Turkov. Územie je spustošené, vyľudnené, no ponúka veľké bohatstvo – slobodu a úrodnú černozem. Láka to početné slovenské rodiny, ale aj iné národy, ktoré si hľadajú nové MIESTO NA ZEMI…
Asistentka réžie: Tatiana Urbanová
Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová, Lucia Bielik, Katarína Mosnáková Bagľašová, Matúš Druga
Hudobná úprava: Peter Pavlík, Ondrej Druga, Pavel Martinka, René Bošeľa, Juraj Súdi st.
Kostýmy: Patrik Rago
Texty: Martin Urban, Katarína Mosnáková Bagľašová
Projekcia: Adam Lukáč, Martin Urban, Ondrej a Matúš Drugovci
Svetelný dizajn: Ján Čief, Milan Klinko
Odborná spolupráca: Ján Chrťan, Adela Löebl, Leonóra Súdiová, Juraj Súdi st., Ján Mernik, Jaroslav Kriška, Ivan Slávik
Asistenti scénického uvedenia, pedagogická príprava: Matúš Druga, Tatiana Urbanová
Tvorivý proces dotvárali členovia UFS Mladosť a hostia.
V predstavení sú použité autorské piesne Marka, Marienka Miroslava a Jána Zvarovcov, Ked sa v Brehách žito tlačilo Pajicu Lazara, úprava skladby Pred dubom, za dubom podľa skupiny Luna, úryvok z básne Modlitba za reč našu Martina Gregora Papučeka, originálne texty z dobovej tlače, reprodukcie obrazov insitných maliarov z Kovačice a videonahrávky Emila Klobušického.
Foto: Roman Krnáč | Grafika: Matúš Druga
Prednáška
PIATOK 30. 6. 2023, 17:00 – 18:00 hod., Etnodom
Autorka: Mgr. Dita Andrušková, PhD. (Záhorské múzeum v Skalici)
Prezentácia je obsahovo spojená s výstavou Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria.
Zameriava sa na rodinné zvyky v roľníckom prostredí Záhoria a opisuje ich špecifiká, ktoré ilustruje na vybraných zbierkových predmetoch Záhorského múzea v Skalici. Zároveň približuje výskum ľudovej kultúry a rodinných obyčají regiónu Záhorie. Autorka na záver predstavuje novú publikáciu Rodina v ľudovej kultúre Záhoria, ktorá je knižným spracovaním a rozšírením uvedenej výstavy. Na 175 stranách obsahuje vyše 250 archívnych fotografií spolu s vybranými zbierkovými predmetmi Záhorského múzea v Skalici.
Vernisáž výstavy
PIATOK 30. 6. 2023, 17:45 – 18:30 hod., Etnodom
Inštitúcia: Záhorské múzeum v Skalici
Kurátorka: Mgr. Dita Andrušková, PhD.
Autor dizajnu a grafickej úpravy: František Jablonovský
Výstava približuje rodinné zvyky v kontexte životného cyklu. Spája ich najmä s tromi kľúčovými udalosťami v živote človeka – narodením, svadbou a smrťou. Opísané zvyky sa vzťahujú na vidiecke obyvateľstvo Záhoria, ktorého prevažným zamestnaním bolo roľníctvo. Z časového hľadiska ide o rozpätie 2. polovice 19. storočia až 1.polovice 20. storočia. Rôznorodosť rodinných obyčají ilustrujú na obrazovo-textových paneloch fotografie zbierkových predmetov fondu Etnológia a archívu Záhorského múzea v Skalici, doplnené fotografiami z ďalších súkromných archívov, pamäťových a kultúrnych inštitúcií. Výstavu realizovalo Záhorské múzeum v Skalici na prelome rokov 2020 – 2021 a bol k nej vydaný katalóg.
SOBOTA 1. 7. 2023, 10:00 – 17:30 hod., Etnodom
Prednáška spojená s diskusiou
SOBOTA 1. 7. 2023, 11:00 – 12:30 hod., Etnodom
Autor: Mgr. Martin Lukáč
Kronikárstvo je dlhodobo zanedbávaným fenoménom, a to aj v rámci tak či tak málo povšimnutej kultúrnej sféry na Slovensku. V prednáškovom bloku odznejú najpodstatnejšie informácie, ktoré laik i akademik potrebujú poznať pre lepší obraz o tom, akým spôsobom funguje kronikárska práca a akým spôsobom dokumentuje dianie v konkrétnej lokalite či inštitúcii alebo subjekte. Ako sa však vzájomne ovplyvňujú kronikárstvo a tradičná (ľudová) kultúra? Vďaka čomu dokáže práve kronikárstvo významne prispieť do diskusie o územných identitách i administratívnom členení Slovenska? Úlohou tohto prednáškového bloku bude, aby sme sa spoločným dialógom pokúsili zodpovedať nielen tieto položené otázky.
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:00 – 14:30 hod., Etnodom
Mgr. Peter Obuch, PhD. (Centrum tradičnej kultúry v Myjave): Centrum tradičnej kultúry v Myjave – zameranie, aktivity a publikácie
Prezentácia spojená s diskusiou je zameraná na predstavenie činnosti, projektov a publikačných výstupov centra spojených s problematikou tradičnej ľudovej kultúry.
Moderovaná diskusia
SOBOTA 1. 7. 2023, 14:45 – 15:45 hod., Etnodom
Vzrušujúci príbeh choreografie je výstižný názov kapitoly publikácie Reči a úvahy o choreografii autora Vlada Urbana a jeho dlhoročnej mediálnej spolupracovníčky Zuzany Bobríkovej. Vo vydavateľstve Perfekt bola v roku 2022 vydaná monografia zaoberajúca sa princípmi tvorby vo folkloristických kolektívoch za prispenia širšieho spektra autorov naprieč generáciami. Jej cieľom je rozvinúť plodnú diskusiu, fórum na dialóg a sumarizovať informácie z obdobia transformácie náhľadov na scénickú tvorbu vo folkloristickom hnutí.
Pripravil: Martin Urban
Od roku 1984, keď profesor Štefan Nosáľ spísal svoje skúsenosti v publikácii Choreografia ľudového tanca vydanej v SPN, vzniklo len málo publikačných výstupov, v ktorých sa hovorí o nových trendoch pre súčasnosť v choreografickej tvorbe a jej pomerne intenzívnom vývine. Autor priamo vyzýva na dialóg a dišputy, na tvorivé skúmanie možností a experimentovanie v žánri, ktorý zachováva a má rozvíjať hodnoty tradičnej kultúry prenesenej na javiská. Pretvorené do autorských diel opierajúcich sa o hlbokú znalosť kultúry, ktorá je obrovským inšpiračným zdrojom, v kreatívnom stvárnení s plným rešpektom k zákonitostiam zdroja, javiska a vzťahu divákov a interpretov.
Programový formát prezentácie publikácií o tradičnej ľudovej kultúre a jej scénickej prezentácii, o etnologických a antropologických aspektoch tanca, o tvorivých prístupoch k hudobno-tanečnej pedagogike, o nositeľoch tradičnej kultúry a ich nasledovníkoch tvorivo rozvíjajúcich a šíriacich aktuálne a medzinárodne uznávané prístupy, podobne ako v roku 2013 na Akademickej Nitre a ďalších vedeckých a umeleckých fórach, má svoj priestor aj vo Východnej. Etnodom a jeho realizátori poskytujú divákom priestor na poznanie a diskusiu už od roku 2015. Zážitkový princíp festivalu vo Východnej je takto skvele doplnený o informačné pozadie a vytvorenie prístupu k informáciám, ktoré ponúkajú skúsení odborníci vo viacerých oblastiach.
SOBOTA 1. 7. 2023, 16:00 – 17:30 hod., Etnodom
Pôvodný názov: Voňavé remeslo (OCENENÝ)
Anglický názov: Fragrant craft
Dĺžka filmu: 26 min.
Rok výroby: 2021
Produkcia: Centrum tradičnej kultúry v Myjave
Krajina: Slovensko
Réžia: Marek Janičík
K antropologickým a etnologickým témam má režisér blízky vzťah už z čias štúdií. Tento film vznikol na podnet Centra tradičnej kultúry v Myjave v rámci cyklu filmov o zaujímavých košikároch staršej generácie z košikárskej komunity stretávajúcej sa na podujatí Nevšedné podoby prútia v Rudníku. Zatiaľ vznikli 3 filmy (2 z 3 hlavných protagonistov medzi časom zomreli).
Pôvodný názov: Železnô
Anglický názov: Železnô
Dĺžka filmu: 22 min.
Rok výroby: 2021
Vyrobil: AMAFILM NICOLAUS
Krajina: Slovensko
Réžia: Ján Kuska
Na Liptove, v západnej časti Nízkych Tatier v závere Ľupčianskej doliny, v nadmorskej výške 1 000 m n. m. sa rozprestiera malá Železnianska kotlina. Nachádza sa okolo prameňa minerálnej vody. Film zachytáva využitie tejto lokality na ozdravné a liečebné účely.
Pôvodný názov: Paprikázás – népi játák Törökkoppányból
Anglický názov: Playing paprika - folk game from Törökkoppány
Dĺžka filmu: 8:10 min.
Rok výroby: 2021
Vyrobilo: Etnografické múzeum
Krajina: Maďarsko
Réžia: Erika Koltay
Dokument rozpráva príbeh ľudovej hry Paprika, ktorá pochádza z prelomu 19. a 20. storočia. Hrá sa v Törökkoppány, malej dedine v župe Somogy v Maďarsku. Podľa archívnych záberov z fotozbierky Etnografického múzea bolo možné hru spätne vystopovať. Fotografie zhotovil Sándor Gönyey v Kéthely v roku 1926. Po terénnom prieskume v regióne sme zistili, že hra sa stále hrá vo svojej modernizovanej podobe, pričom sa zachovávajú staré pravidlá bývalej ľudovej verzie. Dnešné pravidlá hry sú založené na ľudovej verzii.
Pôvodný názov: A dobóháló – kisszerszámos halászat Baján (OCENENÝ)
Anglický názov: The Cast Net - Fishing with Smaller Nets in Baja
Slovenský názov: Hodená sieť – rybolov s malými sieťami v Baji
Dĺžka filmu: 6:45 min.
Rok výroby: 2022
Produkcia: Etnografické múzeum
Krajina: Maďarsko
Réžia: Judit Dorottya Csorba – Erika Koltay
Lov do malých sietí je tradičný spôsob rybolovu pozdĺž južnej časti Dunaja v Maďarsku. Dnes sa tomuto starodávnemu obchodu venujú sebestační individuálni rybári alebo malé komunity. Cieľom dnešných malých rybárov je dať tomuto rybolovu šancu na prežitie a zároveň odovzdať túto tradíciu a vedomosti mladým ľuďom.
Pôvodný názov: Da zakitim mramor cvijećem (OCENENÝ)
Anglický názov: To beflower marble
Slovenský názov: Na zdobenie mramoru kvetmi
Dĺžka filmu: 12 min.
Rok výroby: 2021
Produkcia: Fakulta dramatických umení v Cetinje
Krajina: Čierna Hora
Réžia: Sara Stijović
Pri dopravnej nehode zomrel jediný syn čiernohorskej rodiny, a tak prišli o hlavu rodiny. Zaznieva báseň s plačom – nárek. Spieva ju jeho staršia sestra. Nariekanie je okrem smútku jedným z predpokladov prechodu mŕtveho na druhý breh. To beflower marble je príbeh sestry a brata – o smútku, smrti, nádeji a láske, ktorú vkladáme do nového života, pretože „zostáva mŕtvy sokol kura“, ako hovorí jeho sestra…
Pôvodný názov: A traditional vonószene Magyarországgon
Anglický názov: Hungarian String Band Tradition
Slovenský názov: Tradícia maďarských sláčikových muzík
Dĺžka filmu: 12:09 min.
Rok výroby: 2020
Spracované: Múzeum etnografie, Dom maďarského dedičstva, Skanzen
Krajina: Maďarsko
Réžia: Judit Dorottya Csorba – Hédi Sztanó
Tento dokument ukazuje, ako sa v posledných storočiach vyvíjala tradícia maďarských sláčikových kapiel a sláčikovej ľudovej hudby. Video predstavuje oživenie tradície sláčikových kapiel v 70. rokoch, keď vznik ľudového tanečného hnutia vytvoril dopyt po znalostiach tradičných ľudových hudobníkov. Podporuje zachovanie tradície sláčikových kapiel dodnes.
NEDEĽA 2. 7. 2023, 10:00 – 11:30 hod., Etnodom
Pôvodný názov: Košikár deviatich remesiel
Anglický názov: Born Basketry Craftsman
Dĺžka filmu: 25 min.
Rok výroby: 2021
Produkcia: Centrum tradičnej kultúry v Myjave
Krajina: Slovensko
Réžia: Marek Janičík
Ján Cigánik z obce Dolina pri Nitre sa už desaťročia venuje jedinečnej činnosti: tvorbe sôch z prútia. Nie je to ľahká práca, pretože zahŕňa veľkú zručnosť a majstrovstvo. Zároveň je potrebné vedieť si vypestovať desiatky kilogramov vlastného prútia, byť meteorológom, vyrobiť náradie, ktoré sa nedá nikde kúpiť, a v neposlednom rade treba mať okolo seba rodinu, ktorá toleruje stovky hodín strávených v dielni pri práci na prútených sochách. Čo sa však stane, keď dielňu tohto majstra zasiahne choroba?
Pôvodný názov: Tak je bilo na Sesvete
Anglický názov: Once Upon a All Saints' Day
Slovenský názov: Takto to bolo na Všechsvätých
Dĺžka filmu: 27:48 min.
Rok výroby: 2020
Produkcia: Chorvátska rádiotelevízia
Krajina: Chorvátsko
Réžia: Ljiljana Mandić
Dnes sa zvyky spojené s katolíckymi sviatkami Všetkých svätých a Dušičiek oslavujú v regióne okolo mesta Novi Marof na severozápade Chorvátska takmer rovnako ako kdekoľvek inde. Niektoré tradičné zvyky, ktoré existovali v 60. rokoch 20. storočia alebo aj skôr, ako výroba domácich vencov z krepových papierových kvetov, slávnostný obed či zvyk stretávania a spoločenských stretnutí, však stále zostávajú v živej pamäti. Zvlášť zaujímavý bol zvyk nechávať jedlo a nápoje na sviatočnom stole cez noc z 1. novembra na 2. novembra pre duše zosnulých, ktoré sa podľa tradičnej viery v tú noc vrátia do svojich starých domovov.
Pôvodný názov: Tobačni spomini
Anglický názov: Tobacco memories
Slovenský názov: Tabakové spomienky
Dĺžka filmu: 30 min.
Rok výroby: 2020
Produkcia: Ethnocinema production
Krajina: Bulharsko (nakrúcané), Slovinsko (produkované)
Réžia: Manca Filak
Dediny v juhozápadnom Bulharsku, medzi pohorím Rila na jednej strane a pohorím Rodopy na strane druhej, sú už dlho známe pestovaním a výrobou tabaku. Moslimskí Pomakovia, ktorí sa tejto práci stále venujú, čelia poklesu pre nízku nákupnú cenu suchých tabakových listov a ťažké pracovné podmienky. Výroba tabaku, ktorá bola kedysi prvkom identifikácie dediny, sa dnes stáva prvkom minulosti. Etnografický film Tobacco Memories sleduje Fatme a jej rodinu v dedine Debren (Bulharsko) a ukazuje priestorové a materiálne dimenzie výroby tabaku a vzťah rodiny k pomaly miznúcemu životnému štýlu. Ako tabakové listy rastú, vidíme, ako pomaly rastie vzťah medzi hlavným hrdinom a filmárom.
NEDEĽA 2. 7. 2023, 10:00 – 13:00 hod., Etnodom
Zo zápisov a fonografických záznamov B. Bartóka z obce Dražovce
PIATOK 30. 6. 2023, 17:00 – 17:45 hod., Humno
Vedie: Margita Jágerová
Nový pohľad na experimentálne spracovanie slovenskej ľudovej hudby z Horehronia, Pohronia a Vojvodiny.
PIATOK 30. 6. 2023, 23:00 – 00:00 hod., Humno
Účinkujú:
Juraj Súdi – husle
Michaela Dobáková – husle
Šimon Škoda – viola
Marek Pisarčík – klavír
Michal Latinák – kontrabas
Ondrej Druga – spev, akordeón, klavír
Mužská a dievčenská spevácka skupina Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice
Okrem hudobníkov budú v programe účinkovať aj výrazné spevácke osobnosti z rôznych častí Slovenska:
Barbora Krištofíková – spev
Sabína Ladecká – spev
Michal Dudáš – spev
Vladimír Latinák – spev
Ondro a kamaráti je skupina hudobníkov – kamarátov, ktorí radi experimentujú a snívajú. V roku 2020 sa zúčastnili na televíznej súťaži Zem spieva, kde zaujali porotu a dostali sa až do finále.
Vo väčšine svojich aranžmánov kladú dôraz na priznanie vybraných štýlotvorných prvkov spracovaných piesní podľa konkrétnych lokalít ich pôvodu, ale vo viacerých prípadoch aj podľa konkrétnych spevákov – nositeľov tradícií. Ide o zavŕšenie projektu, ktorý už niekoľko rokov tvorí a zverejňuje svoje úpravy.
Rozhlasový program
SOBOTA 1. 7. 2023, 11:00 – 12:00 hod., Humno
Príprava: M. Čížová a P. Cítenyi
Výroba: RTVS, Rádio Regina
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
Prezentácia
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:00 – 13:45 hod., Humno
Historicky prvá spoločná česko-slovenská nominácia prvku Bábkarstvo na Slovensku a v Česku bola v roku 2016 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Pripravil: Juraj Hamar
Tradičné bábkarstvo na Slovensku predstavuje neoddeliteľnú súčasť domácej divadelnej a literárnej tradície. Pôvodní nositelia tejto tradície boli rodiny kočovných bábkarov, ktorí sa profesionálne živili divadelnou produkciou. Napriek tomu môžeme tradičné bábkarstvo vnímať aj ako významný prejav tradičnej ľudovej kultúry. Pôvodný bábkarský repertoár vychádzajúci z európskych importovaných vzorov prechádzal v slovenskom prostredí veľmi skoro procesom folklorizácie a obohacoval sa nielen o špecifické domáce jazykové a tematické prvky, ale i vlastnú typológiu postáv a výtvarné poňatie bábok. K najznámejším patria komické postavy Gašparka a kmotrov – sedliakov Škrholu a Trčka. Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo vďaka kočovnému životu interpretov rozšírené po celom Slovensku. Jeho reprezentantmi boli najmä divadelné rodiny: Stražanovci, Anderlovci, Nosálekovci, Sajkovci, Fábryovci, Dubskí a ďalší. Tradičné bábkarstvo je stále živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Podľa hry ľudových bábkarov zapísal Juraj Hamar a upravil Ivan Gontko
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:45 – 14:30 hod., Humno
Bábky oživujú: Ivan Gontko a Ivana Benedikovič Gontková alebo Rebeka Gontková
Výprava: Miro Duša
Kulisy: Ďuro Balogh
Bábky: Beata Westrych-Zazrivec, Jaro Štuller
Text piesne a réžia: Juraj Hamar
Osoby:
DON ŠAJN, DON FILIP, brat Dona Šajna
DON PETER, otec Dona Šajna
DOŇA KAROLÍNKA, DON AVENÉZ, otec Done Karolínky
GAŠPARKO, sluha Dona Šajna
UMUS, pustovník
SMRTKA, duch Dona Avenéza
ŠKRHOLA, sedliak
ČERTI
Španielsky príbeh o zvodcovi žien Donovi Juanovi pochádza zo 14. storočia a stal predlohou mnohých neskorších divadelných verzií. Hra patrila do kmeňového repertoáru každej bábkarskej dynastie. Na Slovensku hrávali tradiční bábkari hru pod názvom Don Šajn alebo Márnotratný syn. Don Šajn premrhá celý majetok v kockách a kartách, a preto sa rozhodne oženiť s Doňou Karolínkou, dcérou bohatého Dona Avenéza. Žiada preto svojho otca o peniaze na svadbu. Keď mu otec odmietne dať peniaze, v zlosti zabije jeho i svoju sestru. Doňa Karolínka, ktorá je zaľúbená do Dona Filipa, brata Dona Juana, odmieta svadbu. Don Šajn sa rozhodne pomstiť a v hádke zabije Dona Avenéza. Na úteku pred spravodlivosťou pripraví o život i pustovníka, ktorý žije v lese. Tam ho nájde duch Dona Avenéza a pozve ho k sebe na večeru. Don Šajn sa preľakne a dá sa strážiť, aby sa k nemu nikto nedostal. Trest ho však neminie, a tak ho napokon čerti so smrťou odnášajú do pekla. V hre nechýba Gašparko, ktorý ako sluha Dona Šajna po celý čas glosuje jeho konanie vtipnými komentármi. Hra je venovaná pamiatke všetkých slovenských ľudových bábkarov, vďaka ktorým pretrvalo tradičné bábkové divadlo do dnešných dní.
Predstaveniu bola v roku 2015 udelená cena za herecký výkon na Medzinárodnom festivale divadiel pre deti v Banja Luke.
Predstavenie vzniklo s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
SOBOTA 1. 7. 2023, 14:30 – 15:30 hod., Humno
DFS Hájenka sa predstaví s jedinečnou úpravou starej hry potulných bábkarov na území bývalého Československa o Donovi Šajnovi z pera Juraja Hamara, ktorého inšpirovala hra bábkarskej rodiny Anderlovcov. Tradičné bábkové divadlo o Donovi Šajnovi má tri dejstvá. Hájenkári ho hrajú s tradičnými marionetami.
Je to „strašná tragédia o nezdarnom synovi Donovi Šajnovi, ktorý otcovi v kockách a kartách celý majetok premrhal. Keď to uvidela jeho chorá matka, v okamihu skonala. V súboji o majetok mečom prebodol svojho otca, za ktorým stála jeho sestra, a aj ona jednou ranou na zem mŕtva padla.“
Celý príbeh sa odohráva v obci Kozárovce, kde má potulné bábkové divadlo prísť. Miestne deti sa začnú hrať na panský dvor, vojakov, ale na záver sa aj tak vrátia ku svojej obľúbenej friškej. Zatancujú si historické, ale aj ľudové tance. Choreografia friškej je kolektívnym dielom vedúcich. Deti pri hre „na pánov“ interpretujú tanečné formy hornouhorskej šľachty. Autorom choreografií historických tancov je Radovan Timko.
Tanečníkov sprevádza detská ľudová hudba Hájenka, ktorú vedie Zuzana Pokorná. Hudobný materiál čerpala z dvoch historických zbierok z územia dnešného Slovenska – Vietorisovej tabulatúry a Zbierky Anny Szirmay-Keczer. V rámci hudobného spracovania bola snaha o čo najmenší zásah do historického materiálu.
Detský folklórny súbor Hájenka
Detský folklórny súbor Hájenka vznikol v roku 1988 v Bratislave, v mestskej časti Petržalka, kde dodnes pôsobí na ZŠ na Tupolevovej ul. 20. V roku 1994 nadviazala Hájenka spoluprácu s Detskou ľudovou hudbou Jarabinka. V apríli 2018 Hájenka oslávila 30. výročie založenia a od toho momentu Hájenka a Jarabinka vystupujú pod spoločným názvom Detský folklórny súbor Hájenka.
Hájenku navštevuje takmer 150 detí vo veku od 6 do 16 rokov. Väčšina detí pochádza z Petržalky. Tridsaťpäťročná Hájenka pochodila väčšinu festivalov na Slovensku, účinkovala v mnohých európskych štátoch, na Taiwane a Vianoce už dvakrát strávila v Austrálii. Na krajskej súťaži Vrť sa, dievča štyrikrát získala zlaté pásmo s postupom na celoštátnu prehliadku detských folklórnych súborov Pod Likavským hradom a Eniki beniki a na krajskej súťaži Zahrajte mi, muzikanti dvakrát získala detská ľudová hudba zlaté pásmo s postupom na celoštátnu prehliadku hudobného folklóru detí Vidiečanova Habovka. V roku 2018 pri príležitosti 30. výročia Hájenka vydala svoje prvé CD s názvom Ladíííme!
Vo svojom programe má tance, piesne a hudobné čísla z rôznych oblastí Slovenska. Sú to hry, tance a piesne z mestského prostredia, zo Záhoria, z Liptova, Terchovej, Tekova a z Dobrej Nivy. V posledných rokoch sa súbor intenzívne venuje aj tradičnému bábkovému divadlu. Hájenku vedú Michal Štefanovič, Jaroslav Mendel, Tatiana Šišková a detskú ľudovú hudbu vedie Zuzana Pokorná.
SOBOTA 1. 7. 2023, 15:45 – 16:15 hod., Humno
Lektor: Vlado Mišík
SOBOTA 1. 7. 2023, 17:00 – 17:45 hod., Humno
Vedie: Jana Ambrózová
Viachlasné vianočné piesne gréckokatolíkov spod Kráľovej hole z obcí Telgárt a Šumiac.
SOBOTA 1. 7. 2023, 23:00 – 00:00 hod., Humno
World music skupina BANDA slovakia je kapela, ktorá sa inšpiruje predovšetkým slovenskou tradičnou ľudovou hudbou, ale aj inými hudobnými žánrami a hudbou národov celého sveta.
Na svojich koncertoch využíva akustické nástroje: cimbal, violu, husle, kontrabas, heligónku, mandolínu, buzuki, panduri, koncovku, gajdicu, bicie, rôzne druhy perkusií a sample zvyčajne akustických nástrojov (keyboard). Využíva bohaté vokály s rešpektom k tradícii a lokálnym osobitostiam, ale aj v novej originálnej podobe.
Členovia skupiny sú skúsení muzikanti rôznych žánrov a zároveň odborníci na ľudovú hudbu.
To sú oni:
Samo Smetana – husle, mandolína, spev
Alžbeta Lukáčová – cimbal, heligónka, ústna harmonika, gajdica, spev
Ivan Hanula – viola, mandolína, buzuki, spev
Peter Obuch – kontrabas, koncovka, spev
Igor Ajdži Sabo – bicie nástroje, etnické perkusie, spev
Eva Brunovská – spev, keyboard
Gerald Seligman, bývalý riaditeľ festivalu WOMEX a zakladateľ prestížneho world music labelu EMI Hemisphere, po koncerte napísal: „Banda je skupinou excelentných hudobníkov, ktorí prišli na to, ako pridať elementy súčasnej hudby do stáročia existujúcich tradícií bez toho, aby sa stratilo vzrušenie z nového a integrita starého.“
Okrem pódiových koncertov a hudobno-tanečných programov, na ktorých spolupracuje s najväčšími tanečnými osobnosťami folklórneho tanca na Slovensku, sa skupina venuje aj edukatívnym programom pre deti a folklórno-tanečným workshopom.
BANDA slovakia v roku 2010 vydala vo vydavateľstve Pavian Records prvé štúdiové CD s názvom BANDA jedna. V októbri 2011 sa umiestnilo vo World Music Charts Europe (www.wmce.de) na 8. priečke, čo bolo v tom čase najlepšie umiestnenie slovenskej skupiny v histórii.
Druhý štúdiový album s názvom hraBanda vyšiel v roku 2014. Presadil sa nielen v európskom (14. miesto vo World Music Charts Europe (I/2015), ale aj americkom (4. miesto v Global Village Top 40 Albums For February 2015) a globálnom priestore (pieseň Nadeja 1. miesto nepretržite júl až október 2015 v Top 40 Tracks of World Music Charts by Ethnocloud. http://ethnocloud.com/world-music/charts
Tretí štúdiový album TELEGRAFY vyšiel v októbri 2018 a v súvislosti s ním skupina absolvovala veľmi úspešné koncertné turné po 8 mestách Slovenska a Čiech.
Skupina zaň získala prestížne ocenenie Radio_Head Awards 2018 (v kategórii world music & folk) a v apríli 2019 sa umiestnil na 19. mieste WMCE.
Štvrtý štúdiový, tematicky špecifický album s názvom BANDA SI KOLEDUJE, zameraný na vianočné a novoročné koledy a piesne, vyšiel v decembri 2022 a stretol sa s mimoriadne pozitívnym ohlasom. S repertoárom z tohto albumu skupina absolvovala úspešné turné po Slovensku.
BANDA účinkovala v mnohých televíznych a rozhlasových programoch a jej nahrávky sa hrajú vo viacerých domácich a zahraničných rádiách. K najvýznamnejším domácim vystúpeniam patria koncerty na veľkých open-air festivaloch (Pohoda, Lodenica, Východná, Myjava, Terchová), zo zahraničných sú to koncerty v Mánesovom divadle, Paláci Akropolis, Divadle U Hasičů v Prahe, v Rožnove pod Radhoštěm, Strážnici, na prestížnych festivaloch v Rudolstadte v Nemecku, Náměšti nad Oslavou v ČR, v poľskom Lubline a Krakove. Úspešné boli aj koncerty v Londýne, vo viacerých talianskych mestách, v ukrajinskom Ľvove, nemeckom Plauene, vo Viedni či v holandskom Tilburgu.
Na showcase festivale Crossroads 2015 v rámci Colours of Ostrava bola BANDA zahraničnými odborníkmi vyhodnotená ako jedna z najperspektívnejších zúčastnených skupín.
Veľký úspech zaznamenala na najprestížnejšom podujatí žánru world music vo svete, na veľtrhu WOMEX, ktorý bol v roku 2017 v Katoviciach.
Naplánované koncertné turné v roku 2020 v Južnej Kórei bolo pre pandémiu zrušené, ale už je znova naplánované na september 2023.
BANDA slovakia sa významnou mierou podieľala na tvorbe hudby do hudobno-tanečného hraného filmu Tanec medzi črepinami režiséra Mareka Ťapáka a historického seriálu 1890 režiséra Petra Begányiho.
Hudobný koncert
SOBOTA 1. 7. 2023, 00:00 – 01:00 hod., Humno
Špička žánru world music na Slovensku.
Hudba hraná s radosťou a zo srdca. Prešovská skupina HRDZA (SK) pôsobí na scéne world music od roku 1999. Silné hlasy, špičkoví hudobníci a šikovne spracované piesne miešajú staré s novým do príjemného zvuku. HRDZA je známa najmä svojimi vlastnými piesňami (Taká sa mi páči, Košieľočka), v ktorých čerpá zo slovenskej hudobnej tradície, ale aj úpravami ľudových piesní (Štefan, Divčata, Mám ja orech). Neodmysliteľnou súčasťou kapely sú jej speváčky, dnes to budú špičkové folkloristky Martina Ťasková Kanošová a Barbora Fecková.
To sú oni:
Slavomír Gibarti – spev, akustická a elektrická gitara, koncovka
Martina Ťasková Kanošová – spev
Barbora Fecková – spev
Matej Palidrab – akordeón, vokál
Dominik Maniak – husle, vokál
Pavol Boleš – basová gitara, vokál
Marek Szarvaš – bicie
NEDEĽA 2. 7. 2023, 09:30 – 10:15 hod., Humno
Lektorka: Andrea Pitoňáková
NEDEĽA 2. 7. 2023, 10:45 – 11:30 hod., Humno
Interaktívna detská inscenácia plná prevlekov a šialených rekvizít. Deti sa v nej stávajú čarodejnicami, vrecami múky, mixérom, studňou a mnohým iným. Ocitnú sa v klasických rozprávkach ako Červená čiapočka, Medovníkový domček, Janko Hraško, Soľ nad zlato a iných.
Scenár a réžia: Roman Sorger
Výtvarné riešenie: kolektív
PIATOK 30. 6. 2023, 17:00 – 17:45 hod., Tancovisko
Lektori: O. Galbička, K. Galbičková
Hudobný sprievod: ĽH Muzička
PIATOK 30. 6. 2023, 18:00 – 18:45 hod., Tancovisko
Lektori: A. Lincke, M. Lincke
Hudobný sprievod: ĽH Pagáčovci
Tanečná zábava
PIATOK 30. 6. 2023, 23:00 – 03:00 hod., Tancovisko
Účinkujú: Muzička, Ľudová hudba Michala Pagáča
Strofické tance zo stredného Liptova – šimi, Na Vrbickom moste, Ej, chodila Zuzana
Tanečná hra z Liptovských Sliačov – kečkuvanec
SOBOTA 1. 7. 2023, 11:00 – 11:45 hod., Tancovisko
Lektorka: Simona Ondreáš Dikaszová
SOBOTA 1. 7. 2023, 12:00 – 12:45 hod., Tancovisko
Lektor: Alfréd Lincke
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:00 – 13:45 hod., Tancovisko
Lektori: R. Sabol s partnerkou
Hudobný sprievod: ĽH Muzička
SOBOTA 1. 7. 2023, 14:00 – 14:45 hod., Tancovisko
Lektori: V. Michalko s Lindou Luptákovou
Hudobný sprievod: ĽH Rendošovci
SOBOTA 1. 7. 2023, 15:30 – 16:15 hod., Tancovisko
Lektori: Vlado Michalko s Lindou Luptákovou
Hudobný sprievod: ĽH Rendošovci
Tanečná zábava
SOBOTA 1. 7. 2023, 23:00 – 03:00 hod., Tancovisko
Hrá: Muzika Milana Rendoša – Rendošovci a Lomnické Čhave
NEDEĽA 2. 7. 2023, 10:00 – 10:45 hod., Tancovisko
Lektori: P. Hrabovský, M. Hrabovská
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
NEDEĽA 2. 7. 2023, 11:00 – 11:45 hod., Tancovisko
Lektori: P. Vajda, K Vajdová
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
NEDEĽA 2. 7. 2023, 12:00 – 12:45 hod., Tancovisko
Lektori: P. Hrabovský, M. Hrabovská
Hudobný sprievod: ĽH M. Topoľovského
Slávnostné otvorenie expozície spontánneho umenia
PIATOK 30. 6. 2023, 17:00 – 18:00 hod., Obec Východná – Farma Východná
Prvé zachránené umelecké prostredie na Slovensku, vytvorené spontánnym a originálnym autorom, rodákom z obce Východná, Martinom Sabakom (1925 – 2016).
Slávnostné otvorenie doplní vystúpenie známeho slovenského multiinštrumentalistu Michala Smetanku.
SOBOTA 1. 7. 2023, 10:15 – 11:00 hod., Obec Východná – Evanjelický kostol
Piesne boli a sú kronikou ľudského bytia. Zachytávajú život celých ľudských generácií, ich myslenie, nazeranie na zmysel života, podoby strádania i radosti. Sila celých generácií bola v schopnosti s pokorou prijímať všetko, čo život priniesol. Skloniť sa s ľahkosťou pred silou ducha, prírody i lásky, pomáhať si navzájom nezištne, žiť v pravde a pokore pred sebou samým i Bohom. Áno, z pokolenia na pokolenie sa posúva kolobeh nášho žitia. Nevytrácajú sa však z toho kolobehu podstatné duchovné odkazy? Sme ešte reálne ich nositeľmi? Je skutočne pokora zabudnutou cnosťou? Pripomenieme si ju v podobe ľudových i duchovných piesní v podaní súborov i sólistov.
Účinkujú: ŽSS Poľana z Jarabiny, FS Kriváň z Východnej, MSS súboru Parchovianka, Mária Mamrilová, Julka Kormaníková
Autor: Anna Derevjaníková
SOBOTA 1. 7. 2023, 11:15 – 12:00 hod., Obec Východná – Cintorín vo Východnej
Príprava: V. Majerčík, D. Majerčíková
Účinkujú: Mužská spevácka skupina Kriváň a účinkujúci festivalu
Moderuje: Vladimír Majerčík
SOBOTA 1. 7. 2023, 13:30 – 14:00 hod., Obec Východná
Pripravil: Vladimír Majerčík
Účinkujú: vybraní účinkujúci z festivalového programu
Sprievod obcou začína pri Obecnom úrade.
Nová expozícia spontánneho umenia vo Východnej
viacdenný program, Obec Východná – Farma Východná
Prvé zachránené umelecké prostredie na Slovensku, vytvorené spontánnym a originálnym autorom, rodákom z obce Východná, Martinom Sabakom (1925 – 2016).
Piatok: 17:00 – 18:00
Sobota: 10:00 – 17:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Martin Sabaka (1925 – 2016), obuvník a železničiar, bol originálny tvorca, ktorý býval neďaleko amfiteátra vo Východnej. Pred svojím domom v priebehu tridsiatich rokov vybudoval jedinečnú architektonickú záhradu z recyklovaného materiálu, ktorá obsahovala viac ako tridsať jedinečne výtvarne stvárnených ikonických stavieb zo Slovenska, Európy a zámoria. Toto umelecké prostredie bolo dlho predmetom obdivu mnohých návštevníkov festivalu. Pán Ing. Viliam Ján Gruska, architekt pôvodného amfiteátra vo Východnej, na konci svojho života vyvinul značné úsilie na záchranu tohto jedinečného prostredia a jeho prezentáciu. Jeho pôvodný zámer sa podarilo realizovať s pomocou farmy vo Východnej, s podporou rodiny pána Sabaku, s podporou starostu obce Východná a s kolektívom ďalších spolupracovníkov a nadšencov.
Expozíciu Stanica Svet Martina Sabaku nájdete na kraji obce priamo na farme vo Východnej, asi 700 metrov od areálu amfiteátra za farmárskym obchodom HUMNO.
Prezentácia tradičného bývania a tradičnej kuchyne obce Východná
viacdenný program, Obec Východná – Drevenica vo Východnej
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 09:00 – 18:00
Nedeľa: 09:00 – 14:00
Príprava: obec Východná
Výstava venovaná histórii najstaršieho folklórneho festivalu Východná
viacdenný program, Obec Východná – Obecný úrad
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 09:00 – 18:00
Nedeľa: 09:00 – 14:00
Výstava zostavená z archívnych materiálov obce Východná, z rôznych predmetov, artefaktov, letákov, bulletinov a fotografií z histórie FFV.