Nesmrteľný Šarišan

Výstava venovaná životu a dielu Jána Lazoríka z Krivian.

Kurátor: Michal Smetanka

Ján Lazorík bol učiteľom, botanikom, ovocinárom, zberateľom, archivárom, múzejníkom, fotografom, scenáristom, dramaturgom, hercom, hudobníkom, jazykovedcom, dialektológom i spisovateľom a na sklonku života dokonca blogerom.

Narodil sa 29. septembra 1920 v obci Torysa, okres Sabinov, v roľníckej rodine ako najstaršie zo štyroch detí. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredné na gymnáziu v Prešove. V metropole Šariša študoval aj na učiteľskom ústave. Po skončení štúdií nastúpil v roku 1943 ako učiteľ blízko rodiska, do obce Poloma.

Patril medzi iniciátorov radikálnej reformy slovenského jazyka. Prakticky až do svojej smrti bojoval za jeho zjednodušenie – za odstránenie ypsilonu a písanie mäkčeňov, pretože ako dôsledok ich nepísania predvídal „tvrdačenie“ slovenského jazyka.

V roku 1968 založil v Krivanoch folklórny súbor, pre ktorý písal scenáre vychádzajúce výlučne z miestneho folklóru. V súbore, s ktorým nacvičil desiatky folklórnych scénok a pásiem, aj sám vystupoval ako rozprávač, spevák a tanečník.

Ján Lazorík bol od detstva vášnivým zberateľom artefaktov hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Počas života nahral na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok. Na východnom Slovensku vari niet dediny, ktorú by nenavštívil so svojím povestným trabantom, magnetofónom, fotoaparátom a poznámkovým zošitom. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel.

Ľudové piesne, rozprávky a legendy, zaujímavé rozprávania najstarších pamätníkov o živote v šarišských a spišských dedinách, zabudnuté príslovia a porekadlá, ale aj puntičkársky presné opisy ľudových zvykov, krojov a architektúry zanechal v takmer troch desiatkach kníh. Medzi nimi sú napríklad tituly Aj ja vám vinčujem (1992), Naše tradičné bačovstvo (1995), Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe (1999), Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska (2000), Humorno-pravdivé obrázky zo starej „dzedzini“ (2007, 2009) či Dzecke hri a zabaviska (2012).

Učiteľské povolanie zanechal v roku 1976 a prijal miesto odborného pracovníka v Okresnom múzeu v Starej Ľubovni. Staroľubovnianskemu múzeu zanechal pri odchode do dôchodku v roku 1986 okrem iného 12 000 fotografických negatívov, niekoľko stoviek magnetofónových pások a 38 terénnych zošitov.

Ján Lazorík, ktorému v roku 2018 udelil prezident Andrej Kiska in memoriam Pribinov kríž II. triedy „za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru“ zomrel 30. augusta 2015 v obci Krivany vo veku nedožitých 95 rokov.

Ján Lazorík bol osobnosťou, ktorá svojím významom výrazne presahuje nielen hranice regiónu, ale aj Slovenska.

Etnodom