Živá kôra hudby

Najstaršie folklórne nahrávky a ich odraz v súčasnosti.

Ľudová hudba je stále sa meniaci kultúrny fenomén, ktorý prechádza z generácie na generáciu. Najstarším spôsobom fixácie hudby je notové písmo, avšak ľudová hudba a tradičné hudobné kultúry sa v mnohých spoločnostiach zachovávali po dlhé stáročia výlučne v pamäti. Odovzdávali sa počúvaním živých hudobných prejavov a bezprostredným učením, ktoré bolo v minulosti prirodzenou súčasťou každodenného života. Notový zápis poskytoval len neúplný záznam toho, čo v hudbe znelo. Až nosiče zvukových záznamov, ktoré priniesla technická revolúcia na konci 19. storočia, sa stali od života jednotlivcov nezávislou mozgovou kôrou, akousi „živou kôrou hudby“. Aj vďaka nej, vďaka archívnym nahrávkam ľudovej hudby, môže pamäť hudobnej tradície pokračovať aj po rozpade tradičných sociálnych štruktúr.

Námet, scenár, réžia: Samo Smetana
Asistentka réžie, inšpícia: Erika Smetanová
Účinkujú: ŽSSk Ulijanky, huslista Michal Noga, ĽH Muzička, ĽH Mateja Topoľovského, gajdoška Dana Kellnerová a huslista a moderátor programu Samo Smetana

Humno