Na jubilejnom 70. ročníku Folklórneho festivalu Východná nebude chýbať ani medzinárodná rozmanitosť. Do podhorskej obce zavítajú hostia zo šiestich krajín – z Česka, Španielska, Slovinska, Indie, Kolumbie a z Havajských ostrovov. Ich vystúpenia ponúknu divákom nezabudnuteľný zážitok v duchu tradičných kultúr troch svetadielov.

Festival, ktorý sa už v roku 1980 stal súčasťou medzinárodnej siete CIOFF^® – pridruženej organizácie UNESCO – sa opäť potvrdzuje ako miesto stretávania kultúr, tancov a hodnôt, ktoré presahujú hranice. „Prítomnosť zahraničných kolektívov nie je len obohatením programu – je vyjadrením vzájomného rešpektu a oslavy ľudskej rozmanitosti,“ hovorí Katarína Babčáková zo Slovenskej národnej sekcie CIOFF^®.

Zahraniční hostia vystúpia v troch hlavných programoch – na uvítacej slávnosti Vitajte u Východniancov (v stredu o 18:00 v Evanjelickom dome v obci), vo večernom programe na Veľkej scéne Vitaj, svet, vo Východnej (v piatok o 19:30 na Veľkej scéne) a v nedeľnom pásme Hostia zďaleka… (v nedeľu o 11:00 na Malej scéne). Mnohé súbory sa predstavia aj vo verejných tanečných dielňach.

Kto sú naši zahraniční hostia?

Soubor lidových písní a tanců ŽEROTÍN, Strážnice, Česká republika

Súbor vznikol v Strážnici v lete roku 1969 z nadšenia mladých ľudí pre spev, ľudový tanec, históriu a tradície. Súbor v súčasnosti združuje asi 35 členov vo veku 15 – 35 rokov. Mesto Strážnice sa nachádza v regióne moravského Slovácka na južnej Morave a má bohatú kultúrnu históriu aj vďaka tunajšiemu medzinárodnému folklórnemu festivalu. Ten rovnako ako Folklórny festival Východná patrí medzi najstaršie a najznámejšie folklórne festivaly v Európe. Aj vďaka festivalu je Strážnice jedným z najvýznamnejších centier folklóru a ľudovej kultúry v Českej republike. Súbor Žerotín vo svojom repertoári spracúva tanečno-hudobný materiál Strážnicka. Charakteristickým je párový tanec starého štýlu danaj, třasáky a tiež mužský tanec verbuňk, zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Za viac ako 50 rokov svojej existencie súbor spracoval množstvo tanečno-hudobného materiálu i z regiónov Horňácka, Valašska, Lašska, Uherskohradišťska, Čiech či myjavských kopaníc. Súbor hudobne sprevádza Cimbálová muzika Vojšica. Vedúcim súboru je Ing. Vítězslav Hořák.

Escola Provincial de Danza CASTRO FLOXO, Ourense, Španielsko

Tanečná škola Castro Floxo z Ourense bola založená v roku 1977 s cieľom prezentovať tradičné podoby ľudového tanca, hudby, spevu, odevu i obyčají Galície a tak divákom predstaviť ucelený obraz o folklórnych prejavoch tohto regiónu na severozápade Španielska. Repertoár súboru tvoria tradičné tance Galície: muiñeiras, jotas, mazurkas, pandeiradas, carballesas, procesiové a cechové tance, interpretované v autentickom odeve v jeho rozmanitých variantoch. Tradičné hudobné nástroje Galície tvoria gajdy, novší akordeón, bubny a tamburíny. Súčasťou repertoáru je i tradičný spev. V súčasnosti má tanečná škola viac ako 200 členov v rôznych vekových skupinách. Najširšia skupina dospelých má za cieľ aj výskum a dokumentáciu etnografického materiálu (piesní, tancov, tradičného odevu, spôsobu života, pracovných postupov, hier, gastronómie a podobne). Výskumy sa používajú ako pramenný materiál scénickej prezentácie a sú tiež publikované pre verejnosť. Choreografie sú výsledkom analýzy výskumného materiálu, rešpektujúc jeho tradičnú formu, štruktúru a tanečný štýl. Vedúcim súboru je Xavier Álvarez.

Folklórny kolektív Ahuna Ohana, Kaneohe/Honolulu, Havajské ostrovy, USA

Havajské „ohana“ znamená rodina. Rodina Ahuna je zoskupenie, ktoré prezentuje tradičnú kultúru havajskej časti Polynézie, Samoy a Nového Zélandu, vyučujúc a prenášajúc jej prejavy z generácie na generáciu. Vo svojom repertoári prezentuje tanec hula, tanec s horiacimi mečmi zo Samoy, archaické piesne havajského súostrovia s významnou symbolikou i novšie prejavy hudobnej kultúry spojené s používaním rozšíreného nástroja ukulele a havajskej statickej gitary, ktorú tu rozšíril predok rodiny Ahuna. Zoskupenie Ahuna Ohana prezentovalo svoje umenie na festivaloch v mnohých krajinách sveta a predstavilo sa aj na prestížnych CIOFF festivaloch – Folkloriádach v Južnej Kórei a v ruskej Ufe. Vedúcim súboru je Joe Ahuna.

Folklórna skupina Sava, Kranj, Slovinsko

Folklórnu skupinu založili v roku 1949 mladí robotníci z továrne Sava, ktorí sem prichádzali pracovať z rôznych kútov krajiny. Ich spoločným cieľom bolo uchovávať a prezentovať folklórne prejavy. V súčasnosti má skupina viac ako 50 tanečníkov a v jej repertoári sa nachádza viac ako 50 tanečno-hudobných a obyčajových pásiem z rôznych regiónov Slovinska. Folklórna skupina SAVA je držiteľom národného vyznamenania Maroltova plaketa (1989) a troch najvyšších vyznamenaní Mestskej samosprávy Kranj (1996, 2002, 2014 a 2019). Skupina SAVA často v meste Kranj víta aj iné domáce a zahraničné folklórne kolektívy. Predstavila sa na mnohých významných festivaloch doma i v zahraničí (Rakúsko, Česko, Srbsko, Španielsko, Grécko a iné). Súčasťou kolektívu je i spevácka skupina Dečve, ktorá už vyše 21 rokov uchováva a interpretuje tradičné viachlasné piesne. Od roku 1970 skupina spolupracuje aj s orchestrom tamburášov Bisernica z Reteče pri Škofji Loke. Vedúca skupiny je Darja Eterovič.

Rajasthani Folk Legacy Society, Jodhpur, Rádžastán, India

Piesne a tance sú vyjadrením tradičného spôsobu života komunity Kalbelia, ktorej príslušníci v minulosti boli profesionálnymi manipulátormi s hadmi. Členovia komunity Kalbelia dodnes odkazujú na svoje niekdajšie povolanie v hudbe a tanci. Tanečnice v dlhých čiernych sukniach tancujú a krúžia, napodobňujúc pohyby hada za zvuku bicích hudobných nástrojov khanjari a poongi a drevených dychových nástrojov, píšťal, ktoré sa používali pri chytaní hadov. Tanečníci majú tradičné tetovania, nosia šperky a odevy bohato vyšívané malými zrkadlami a striebrom. Tradičné tance sa predvádzajú počas sviatku Holi, festivalu farieb. Piesne Kalbeliov tradujú mytologické predstavy vo vyspievaných príbehoch komunity. Demonštrujú poetickú bystrosť Kalbelia, o ktorých sa hovorí, že spontánne skladajú texty a improvizujú piesne počas vystúpení. Piesne a tance, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, tvoria súčasť ústnej tradície, pre ktorú neexistujú žiadne texty ani učebné manuály. Pieseň a tanec sú pre komunitu Kalbelia predmetom hrdosti a znakom jej identity v čase, keď ich tradičný kočovný spôsob života a úloha vo vidieckej spoločnosti klesajú. Demonštrujú snahu ich komunity oživiť svoje kultúrne dedičstvo a prispôsobiť ho meniacim sa spoločensko-ekonomickým podmienkam. Vedúcim súboru je Kayum Khan.