História festivalu

Festival Východná sa konal po prvýkrát v roku 1953. Členovia východnianskej národopisnej družiny Kriváň uspeli na slávnostiach v Strážnici a rozhodli sa založiť podobnú tradíciu aj na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný amfiteáter a rok nato sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. V roku 1956 získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie Slávnosti vo Východnej.

Dnešný folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa podieľajú na zachovaní tradícií.

Folklórny festival Východná je najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival s medzinárodnou účasťou na našom území. Každoročne na prahu letnej turistickej sezóny v prvý júlový víkend v atraktívnom prostredí v blízkosti Vysokých i Nízkych Tatier ožijú bohaté ľudové tradície a rázovitá obec Východná sa na niekoľko dní stane centrom slovenskej kultúry.

Počas jeho histórie sa z festivalu stala vrcholná prehliadka tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi viac ako 1 400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sa každoročne prezentujú i víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov.

K festivalu Východná už neodmysliteľne patria aj ľudoví remeselníci, výrobcovia a umelci a v poslednom období sú najzaujímavejšími interaktívne a zážitkové programy — tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé dielne a programy pre deti.

Východná je oslavou folklóru a jej existencia výrazne prispieva k oživovaniu, zachovávaniu, tvorivému rozvíjaniu i verejnej prezentácii vzácnych hodnôt našej klenotnice kultúry. Folklór je hlboko zakorenený v tradíciách a kultúre slovenského národa, preto v nás pri každom kontakte dokáže vyvolávať radosť zo vzájomného stretnutia a oživovať nielen históriu, ale aj city. Staňte sa aj vy súčasťou tejto oslavy.

Viac z histórie festivalu

Myšlienka skrsla na Morave. V roku 1952 sa tanečno-spevácky súbor Kriváň z Východnej zúčastnil na slávnostiach v Strážnici, kde zožal veľký úspech a získal titul „miláčik Strážnice“. Pre Východňancov to bol taký inšpiratívny zážitok, že už o rok zorganizovali vo svojej obci malú prehliadku ľudových tancov a piesní, na ktorú pripravili hudobno-tanečný program s názvom Radostne pracovať, radostne žiť. Tým bol položený základný kameň východnianskych slávností.

Na prvých Slávnostiach piesní a tancov vo Východnej vystúpili okrem domáceho Kriváňa aj ďalšie hornoliptovské folklórne kolektívy zo Štrby, Važca, Liptovskej Tepličky, ale aj z oravskej Hladovky a Sihelného. Cieľom bolo podnietiť ochotnícku umeleckú činnosť v dedinách zameranú na oživovania a udržiavanie tradičnej ľudovej kultúry v neštylizovanej forme. O rok neskôr prišli aj účinkujúci zo vzdialenejších obcí — Čierneho Balogu, Očovej, Pohorelej, ale aj folklórne súbory z Ružomberka a Dubnice nad Váhom, či profesionálne teleso SĽUK. V roku 1955 sa Východná stala už oficiálnym okresným kultúrnym podujatím, na ktorom ako významní hostia vystúpili súbory Trenčan a Lúčnica.

O rok neskôr začal Východnú organizovať Slovenský dom ĽUT a špecifikáciou programov vznikalo väčšie podujatie. Okrem prehliadky folklórnych kolektívov žilinského kraja sa po prvýkrát v samostatnom programe predstavili dedinské folklórne skupiny a sólisti v programe Klenotnica tradičnej ľudovej tvorby, obcou sa prešiel sprievod krojovaných skupín, návštevníci sa mohli pobaviť na ľudových veseliciach a tiež si pozrieť výstavu prác ľudových majstrov — výtvarníkov. Samostatný program predviedli Československý soubor písní a tanců z Prahy a súbor Jasénka zo Vsetína. Slávnosti uzavrela Veľká estráda, v ktorej vystúpili súbory a sólisti z celého Slovenska.

Na trojdňové podujatie sa festival vo Východnej rozrástol až v 5. ročníku, kedy bol piatkový program zostavený zo súťaží muzikantov a tanečníkov. Okrem už ustálených programov pribudli ďalšie, napr. Detská estráda alebo komponovaný program približujúci letné zvyky na dedine. Uskutočnila sa prvá Škola ľudového tanca a v sprievode sa zúčastnili všetci účinkujúci. No neskôr sa sľubne rozvíjajúce podujatie začalo prispôsobovať požiadavkám doby a opäť sa skrátilo na dva dni. V roku 1959 boli programy pripravované na Východnú prenesené do Banskej Bystrice, kde odzneli na počesť osláv 15. výročia SNP. O rok neskôr sa vo Východnej prezentovali folklórne súbory v rámci I. stretnutia mládeže Liptova. Do koncepcie slávností sa dostala aj prezentácia iných žánrov záujmovej umeleckej činnosti, ako napríklad spoločenský tanec, prednesy poézie a pod., ale dôraz bol kladený hlavne na programy kolektívov a sólistov z oblasti folklóru. Východná sa postupne dostávala do povedomia ľudí. Na 10. výročí v programoch vystúpilo okolo 1 200 účinkujúcich, na ktorých sa prišlo pozrieť 40 000 divákov. To bol dôkaz životaschopnosti podujatia.

Čas ukázal, že pri tvorbe koncepcie slávností je nutné obrátiť sa na odborníkov. Na kreovaní programových plánov pre ďalšie roky sa podieľali poprední vedeckí pracovníci a iní odborníci, ako Kliment Ondrejka, Ladislav Leng, Stanislav Dúžek, Oskár Elschek, Viliam Ján Gruska, Igor Kovačovič, Štefan Nosáľ a ďalší. V roku 1970 (smernicou Ministerstva kultúry z roku 1969) dostali slávnosti vo Východnej nový názov — Folklórny festival Východná. Od tohto roku sa stal hlavným organizátorom Osvetový ústav (teraz Národné osvetové centrum). Koncepciu riešenia nového amfiteátra, ale aj celého areálu jeho v okolí, vypracoval Viliam Ján Gruska inšpirujúc sa pôvodnou architektúrou liptovských stavieb. Postupne v rokoch 1971 – 1975 vystavali amfiteáter aj s „podkovou“ pre prezentáciu ľudových výtvarných prvkov, šatne pre účinkujúcich, májku, výstavné vitríny pre diela ľudových umelcov, či „žriedlo“ s umývadlami pre návštevníkov. V roku 1970 po prvýkrát odznela aj nová zvučka festivalu, ktorú napísal významný hudobný skladateľ a dlhoročný spolupracovník Východnej Svetozár Stračina.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa k scénickým programom zostavených z tanečných a hudobných čísel dospelých i detských folklórnych kolektívov pridal nový rozmer — prezentácia výtvarných prvkov. Začala aktívna spolupráca s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, ktorá sa uplatnila pri realizácii tematických výstav so zameraním napr. na výšivky, hrnčiarstvo, drevorezbu, modrotlač a pod. Na podnet Jarmily Paličkovej a Viliama Jána Grusku sa od roku 1974 účinkujúci vo Východnej predstavovali vyšívanými „štandardami“ — ornamentníkmi, na ktorých je uvedený názov folklórneho kolektívu, resp. obce. Na hlavnom pódiu amfiteátra bol od roku 1973 zahájený štvorročný cyklus Prehliadky tichej krásy, na ktorom boli predstavené ukážky variantov slovenského ľudového odevu. V roku 1975 pribudla v areáli amfiteátra aleja ľudových plastík a o rok neskôr dostala akcia rezbárov veľkých drevených sôch, ktoré kresali priamo v areáli Východnej, názov Kresané do dreva.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia mal Folklórny festival vo Východnej už ustálenú koncepciu. Otvárali ho výstavy ľudovo-umeleckých výrobkov, rozhlasový program, ktorý v priamom vysielaní najzaujímavejších ukážok z programov pozýval záujemcov na festival, stabilne obcou prechádzal sprievod, na stožiaroch okolo amfiteátra viseli ornamentníky. K programom detských a mládežníckych folklórnych súborov a dedinských folklórnych skupín, či komorným hudobným programom pribudol samostatný program atraktívnych hostí zo zahraničia. Keďže od roku 1980 bol festival vo Východnej zaradený do systému medzinárodnej organizácie organizátorov folklórnych festivalov C.I.O.F.F., ponuka zahraničných folklórnych kolektívov z celého sveta bola dostupnejšia. V tom istom roku sa začal odvíjať aj 6-ročný cyklus autora Viliama Jána Grusku Rodokmeň zeme, ktorý postupne divákom približoval scény z tradičného života, piesne, tance a výtvarné prejavy ľudí z vrchov, nížin, hrdinských obcí, zaniknutých remesiel, či ľudí z rodu Rómov.

Tak ako v bežnom živote, aj pri programovom napĺňaní Folklórneho festivalu Východná sa odrazili významné zmeny, ktoré nastali v spoločnosti po Nežnej revolúcii. Organizátori Východnej z dôvodu, aby bola atraktívnejšia pre návštevníkov – folkloristov, ale aj pre „nefolkloristov“, pridali k overeným stabilným programom novinky a zaujímavé akcie. K divácky najpríťažlivejším programom festivalu v tomto období patrilo predstavenie činohry SND — muzikál na Skle maľované s Michalom Dočolomanským v roku 1994 a spoločné vystúpenie skupiny Elán s umeleckým súborom Lúčnica o dva roky neskôr. Po dohovore s miestnymi farármi festival dostal súhlas k využitiu oboch kostolov (evanjelický i rímsko-katolícky) na hudobné programy. Východná otvorila svoje brány príbuznému žánru — folklovej hudbe, záujemcovia o pohyb sa začali učiť nové tance v Škole tanca a sólisti a kolektívy, ktoré neboli vybraté do programov Východnej, dostali možnosť ukázať svoje umenie na prehliadkovom pódiu v programe Talenty. Mnohé z týchto noviniek si našli stabilné miesto v programovej koncepcii Východnej a sú jej súčasťou dodnes.

Napriek tomu, že väčšina programov (detský, hudobný, klenotnicový s folklórnymi skupinami, súborový, záverečný, zábavy, výstavy…) mala aj začiatkom nového tisícročia v koncepcii pevné miesto, organizátori sa snažili naďalej festival spestriť novinkami. V kostoloch odzneli spomienky na významných slovenských hudobných skladateľov (S. Stračinu, T. Andrašovana, P. Tonkoviča a ďalších), na prehliadkovom pódiu vyhrávali malí muzikanti v programe Hudáčkovia a v polnočnom programe sa autori snažili priblížiť návštevníkom Východnej magickú Jánsku noc. Pokus zaradiť do programu aj súťaže v strúhaní šindľov či varení najväčšieho bryndzového piroha sa neosvedčili. Dlhá šnúra ročníkov Východnej bola prerušená sklzom pri výstavbe nového amfiteátra podľa projektu Igora Karkošiaka v roku 2006. Nový zastrešený amfiteáter a priestory jeho areálu poskytli aj podmienky na nové formy prezentácie programov a sprievodných akcií. V roku 2008 vznikol na obecnom cintoríne symbolický cintorín, na ktorom každoročne pri pietnej spomienke postupne pribúdajú mená ľudí, ktorí významne (pracovne, či interpretačne) súviseli s Východnou. V roku 2007 vydalo Národné osvetové centrum dokumentačnú publikáciu Prieniky histórie FFV a Národného osvetového centra 1991 – 2005, ktorá archivuje festival prostredníctvom programových bulletinov FFV, prehľadov programov, zúčastnených súborov a jednotlivcov, autorov programov a členov programových a organizačných zložiek v období rokov 1991 – 2005. V programovej rade festivalu boli po celé desaťročia zastúpení odborníci z radov choreografov, etnológov, etnochoreológov, hudobných a tanečných pedagógov a folkloristov, najväčších osobností folklórneho hnutia na Slovensku (S. Dúžek, E. Bartko, O. Elschek, V. Gruska, M. Leščák, S. Švehlák, C. Zálešák, O. Demo, K. Ondrejka, J. Majerčík, I. Kovačovič, V. Urban, J. Paličková, P. Bútor, J. Burič, Š. Kocák, J. Uhel, V. Kyseľ, P. Homolka, J. Blaho, A. Vargicová, M. Veselský, E. Varga, Š. Zima a mnohí ďalší).

Viac z histórie festivalu v obrazoch

Viac z histórie festivalu vo videách

Historické záznamy

Nasledujú za sebou archívne záznamy (v tomto poradí) z FFV 1987, 1986, 1999, 2001, 1998, 1997 a 1993.
Zostrihané v spolupráci s portálom Slovakiana.

Viac z histórie festivalu v textoch

Rezbári a ich práce na sympóziu „Kresané do dreva“ v rámci Folklórneho festivalu Východná v rokoch 1975 – 2022

ID Ročník Rok Rezbár Socha
11.1975Ondrej SklenkaHlásnik
21.1975Matej ČupecSlovák
31.1975Štefan Siváň st.Hôrny Chlapec
41.1975Mária ŽilaváKľúč festivalu
51.1975Mária ŽilaváSpev a opité
61.1975Martin ŽilavýParoháči
71.1975Andrej KorkošVíla
81.1975Andrej KorkošPríroda
91.1975Viliam MeškoTerchovianka
101.1975Viliam MeškoHuslista
111.1975Viliam MeškoŽena
121.1975Pavol ŠarišskýMatka
131.1975Pavol ŠarišskýŽena na trhu
141.1975Štefan Siváň ml.Žena s dieťaťom
151.1975Štefan Siváň ml.Pastier
161.1975Štefan Siváň ml.Bača s ovcou
172.1976Ondrej SklenkaKojaca matka
182.1976Štefan Siváň st.Cestou na trh
192.1976Andrej KorkošMatka s dieťaťom
202.1976Viliam MeškoMatka muzikanta
212.1976Pavol ŠarišskýMatka krájajúca chlieb
222.1976Štefan Siváň ml.Matka
232.1976Jozef GregásMatka s dieťaťom
242.1976Ján SanitrárMatka s dieťaťom pri kolíske
252.1976Martin SlivkaSpomienka na matku
263.1978Matej ČupecMama
273.1978Štefan Siváň st.Odzemkár
283.1978Štefan Siváň st.Bača
293.1978Andrej KorkošPastier
303.1978Viliam MeškoVohľač
313.1978Viliam MeškoKontráš Tomáš
323.1978Štefan Siváň ml.Basiar Adam
333.1978Jozef GregásMladý zať s nevestou
343.1978Ján SanitrárMartin
353.1978Gregor MalecČardáš
363.1978Alexander ScholzGusiar Jašek
373.1978Ján ProcnerFašiangová maškara
383.1978Juraj ČamborGajdoš
393.1978Peter KorkošDievča s mandolínou
404.1979-1981Štefan Siváň st.Otec
414.1979-1981Štefan Siváň ml.Vynášanie moreny
424.1979-1981Gregor MalecJánošík
434.1979-1981Štefan KršiakHarmonikár
444.1979-1981Ján HučkoVinohradníčka
455.1982-1984Štefan Siváň ml.Pri žatve
465.1982-1984Ján ProcnerKosec
475.1982-1984Ján HučkoVinohradník
485.1982-1984Mária HrabinskáŽena s mútelničkou
495.1982-1984Ján ČertíkPriadka
505.1982-1984Ján EliášSklenár
515.1982-1984Ján PodsklanDrevorubač
525.1982-1984Ján PalkoHusiarka
535.1982-1984Stanislav PolekZvonkár
546.1985-1987Mária HrabinskáPastier
556.1985-1987Ján ČertíkMedveď – včelár
566.1985-1987Ján EliášRybár s úlovkom
576.1985-1987Ján PodsklanSmrť vtáčaťa
586.1985-1987Ján PalkoBabka s kozou
596.1985-1987Stanislav PolekSadenie lipky
606.1985-1987Ján HadnagyRozsievač
616.1985-1987Pavol RatkošPíšťalkár
626.1985-1987Alojz MachajKrájanie chleba
637.1988-1990Mária HrabinskáVažťanka
647.1988-1990Štefan BarčákŽena v kroji (z kostola)
657.1988-1990Peter PalovičZ poľa
667.1988-1990Štefan MelišKráľ Svätopluk
678.1994Vladimír MorávekMadona z Východnej
688.1994Alexander LadzianskyGajdoš
699.1995Vladimír MorávekBasista
709.1995Alexander LadzianskyŽena s ovocím
7110.1996Vladimír MorávekTanečníci
7210.1996Vladimír MorávekPastier s ovečkami
7310.1996Alexander LadzianskyPíšťalkár
7410.1996Ferdinand VépySv. Jozef
7511.1997Vladimír MorávekSvätá rodina
7611.1997Alexander LadzianskyModliaca sa
7711.1997Zdeno JurášekSv. Jozef
7811.1997Ľuboš OlejčekJežiš
7912.1998Vladimír MorávekAnjel
8012.1998Alexander LadzianskyPocestný
8112.1998Zdeno JurášekDrevorubač
8212.1998Ľuboš OlejčekUčiteľka
8312.1998Dušan ŠarkanSv. Gorazd
8413.1999Vladimír MorávekMadona s dieťaťom
8513.1999Alexander LadzianskyŽena pri kaplnke
8613.1999Ferdinand VépyDo kostola
8713.1999Ján KrajčíMadona s dieťaťom
8813.1999Ján ProcnerSvätá rodina
8914.2000Vladimír MorávekBetlehem
9014.2000Alexander LadzianskyDievča s káčaťom
9114.2000Ferdinand VépyZ poľa
9214.2000Dušan ŠarkanSvätopluk
9314.2000Ján ProcnerVareškár
9415.2001Vladimír MorávekJánošik
9515.2001Alojz MachajŽena s motykou
9615.2001Ján PalkoDrevorubač
9715.2001Ferdinand VépyZbierač zemiakov v daždi
9816.2002Vladimír MorávekMilenci pod salašom
9916.2002Dalibor NovotnýAnička s džbánom a kvetmi
10016.2002Pavol LofajFujarista
10116.2002Štefan Siváň ml. a Ľubomír OrságKrava do súsošia Št. Siváňa staršieho
10217.2003Vladimír MorávekDrsný kraj
10317.2003Jozef LizoňJánošík
10417.2003Pavol LofajBača so psom
10518.2004Vladimír MorávekChlapec s drumbľou a víla
10618.2004Vladimír MorávekKoníky
10718.2004Vladimír MorávekMadonna
10818.2004Ján KrajčíRodina
10918.2004Ján KrajčíDedko hríbik
11018.2004Pavol LofajHôrny chlapec
11118.2004Pavol LofajHubár
11218.2004Ludwig LizoňSpiaci guraľ
11318.2004Ludwig LizoňKarička
11418.2004Stanislav PolekTancujúci detvanec
11518.2004Stanislav PolekHrdá dievka
11618.2004Ján PalkoCyril a Metod
11718.2004Ján PalkoFujarista
11818.2004Martin MeššaPesnička pre páva
11918.2004Martin MeššaNebeská kráľovná
12018.2004Marianna SabakováPri kríži
12118.2004Ján ProcnerSúčasná spravodlivosť
12218.2004Alexander LadzianskyMedvediar s medvedíkom
12318.2004Andzej GlodMních
12418.2004Andzej GlodHarmonikár
12518.2004Dalibor NovotnýBabka korenárka
12618.2004Dalibor NovotnýHlava
12719.2005Vladimír MorávekPieta
12819.2005Alexander LadzianskyChlapec s píšťalkou
12919.2005Martin MeššaGazda v čuhe
13019.2005Marek MiklušTanečnica
13119.2005Ján SakalaGural so žlobčokami
13219.2005Pavol LofajRybár
13320.2006Dalibor NovotnýŽena s chlebom
13420.2006Miroslav JaničKováč pod stromom
13520.2006Albert ŠimrákPastier s ovcou
13620.2006Ladislav KranitzRozpravkový dedko
13720.2006Stanislav PolekHuslistka
13822.2008Vladimír MorávekAnjel
13922.2008Alexander LadzianskyOdpočinok (dedko s babkou pod stromom)
14022.2008Pavol LofajHeligonkár
14122.2008Martin MeššaUstarostený gazda
14222.2008Marek MiklušŽena s dieťaťom
14323.2009Alexander LadzianskySokoliar
14423.2009Martin MeššaTrombitáš
14523.2009Stanislav OndríkGural s huslami
14623.2009Ferdinand BolebruchKaplnka
14723.2009Miroslav BártaVincúr
14824.2011Alexander LadzianskyMilenci
14924.2011Marek MiklušŽena s košom v náručí
15024.2011Dušan ŠarkanBača v gube
15125.2012Alexander LadzianskyP. Mária
15225.2012Dušan ŠarkanSv. Jozef, Ježiško
15326.2013Dušan ŠarkanSv. Cyril
15426.2013Adam BakošSvätec s knihou
15526.2013Robert SmrčákCyril
15626.2013Robert SmrčákMetod
15726.2013Robert SmrčákGorazd
15827.2014Alexander Ladziansky(Tematika: Ľubovoľná)
15927.2014Ján ProcnerBaník
16028.2015Alexander LadzianskyBača s ovcou na pleciach
16129.2019Peter ZoričákFujarista
16229.2019Ľuboš StrakaPíšťalkár
16329.2019Marian PažuchaGajdoš
16430.2021Peter ZoričákHeligonkár so psom sediaci
16530.2021Ľuboš StrakaHuslista – kontraš
16630.2021Ján PalkoBasista
16730.2021Jan ŠeligaHuslista – primáš
16831.2022Ján PalkoHuslista – kontraš gajdošskej trojky
16931.2022Jan ŠpulerGajdoš z Oravy
17031.2022Jozef ŠutkoHuslista z oravskej trojky
17131.2022Miloslav JarošSpevák zo Šumiaca