Skladateľ, ktorého hudobné kompozície nadchýnajú aj tých, ktorí sa tradíciám vyhýbajú. Celovečerný program Lúčnice venovaný dielu jednej z jej ústredných tvorivých osobností Svetozárovi Stračinovi, hudobnému skladateľovi, ktorý pre Lúčnicu skomponoval množstvo skladieb, ako aj scénických programov. Jeho prvé stretnutia s Lúčnicou a profesorom Štefanom Nosáľom boli pre jeho tvorbu zlomové a určujúce. V podaní viac ako 100 účinkujúcich umelcov prinášame v programe ikonické tance, veľké zborové scény aj známe filmové hudobné kompozície. Svetozár Stračina ostáva rébusom, ktorého hľadanie stále pokračuje aj v našom celovečernom programe.
„Tradičnú kultúru môžem akceptovať alebo nevšímať si ju. Tým však ochudobním iba seba, lebo ona bude tradíciou ďalej. Ja ostanem bezdomovcom, ostanem iba človekom do počtu. No takí ľudia do počtu sa dajú ľahko ovládať, dajú sa ľahko riadiť. Človek bez vzťahu k tradíciám nemá na čo nadväzovať.“ Svetozár Stračina
Choreografia: Štefan Nosáľ
Hudba: Svetozár Stračina
Námet a scenár: Mikuláš Sivý
Réžia: Mikuláš Sivý
Zbormajsterka speváckeho zboru: Elena Matušová
Naštudovanie: Mikuláš Sivý, Ivana Kleiblová, Ján Dúbravčak, Kristína Zábražná
Návrhy kostýmov: Šarlota Kišová, Dagmar Roháčová
Účinkujú: 50-členný tanečný súbor a spevácka skupina, 45-členný orchester, 30-členný spevácky zbor
Hlasy predkov sú predstavenie, ktoré stavia na archívnych nahrávkach etnológa Mikuláša Mušinku v oblasti Levočských vrchov, vyhotovených v polovici minulého storočia, doplnených o vlastný terénny výskum FSk Pirečko a spomienky pamätníkov z tejto oblasti.
Autentické nahrávky ľudí narodených ešte koncom 19. storočia poskytujú okno do ich životov a na pozadí konkrétnych príbehov sprevádzajú divákov búrlivým 20. storočím. V rozprávaní predkov sa tak prierezovo dozvedia o starostiach i radostiach ich životov a o tom, ako ich tvarovali dejinné udalosti. Program ukazuje radostné i tienisté scény zo svadobných príprav, krstinové piesne či scénky z každodenného života dediny. Dopĺňa ich nútenými odchodmi na vojnu, emigráciou do Ameriky a často zložitými návratmi domov. Program uzatvára obdobie začínajúcej kolektivizácie a nútené vysťahovanie z novovznikajúceho vojenského pásma Javorina.
Celým programom sprevádzajú v pozadí skutočné hlasy predkov a ich spomienky, na základe ktorých sú vytvorené všetky spevácke pásma aj divadelné výjavy.
Autorka: Dominika Sakmárová
Účinkujú: FSk Pirečko zo Spišského Podhradia, ĽH Filipa Žigu, FS Čačina zo Spišskej Novej Vsi, Mestské ochotnícke divadlo Spišské Vlachy
Po stopách hudobno-tanečného folklóru Javorníkov a Kysúc
Program Vrchári je postavený na objavnom, zemitom a autentickom hudobno-tanečnom materiáli. Predstavíme jednotlivé obce oblasti Javorníkov a Kysúc od Púchovskej doliny až po Kysuckú vrchovinu so zameraním sa na hudobno-tanečné a vokálne špecifiká. Program nadväzuje na úspešné projekty autorov programov Muziky Javorníkov, Viachlasný spev v dolinách Javorníkov, Po kysucky a autorského programu Z dolín Javorníkov, ktorý bol prezentovaný vo Východnej v roku 2019.
Autor: Juraj Jakubík
Odborná spolupráca: Juraj Jakubík st.
Pomocná réžia/moderátorka: Gabriela Kováčiková
Účinkujú: ĽH Javorníček a kamaráti, ĽH Muzička, FSk Javorníček z Hvozdnice, FS Považan z Považskej Bystrice, KAF Hojana zo Žiliny, sólisti inštrumentalisti FSk Bukoviny z Brvnišťa
Otvárací program zástupcov každého regiónu Slovenska. O piesňach, ktoré ich aj nás spájajú.
Námet: Pavol Pitoňák, Michal Dudáš
Réžia: Michal Druga
Účinkujú:
Abov: FS Borievka z Košíc
Gemer a Malohont: FS Vepor z Klenovca
Hont: Monika Zapletalová z Príbeliec
Horehronie: MSSk UFS Mladosť z Banskej Bystrice
Kysuce: KAF Hojana zo Žiliny
Liptov: FSk Stráne z Važca
Myjavská oblasť: Lucia Koláriková, Jozef Marko a ĽH Pala Michaličku
Novohrad: Norbi Varga
Orava: Gajdošská hudba Beskýd z Oravskej Polhory
Podpoľanie: FSk Hrochoťan z Hrochote
Podunajsko: FS Šaľan zo Šale
Ponitrie: FSk Lubená z Poluvsia
Spiš: FS Magura z Kežmarku
Šariš: FS Čerhovčan z Bardejova
Tekov: FS Ekonóm z Bratislavy
Trenčianske Považie: FS Považan z Považskej Bystrice
Trnavská oblasť: FS Trnafčan z Trnavy
Turiec: FS Turiec z Martina
Záhorie: ĽH Frendz Bojz zo Skalice
Zemplín: rodina Topoľovských z Parchovian
Otvárací ceremoniál spojený so slávnostným krstom knihy, ktorá bola zostavená k 70. ročníku Folklórneho festivalu Východná
Autor: Michal Noga
Účinkujú: FSk Kriváň z Východnej, FSk Stráne z Važca, FSk Štrbän zo Štrby, ĽH FS Ekonóm, NOGABAND, ĽH FS Váh z Liptovského Mikuláša, ĽH Mateja Topoľovského, Detský súbor z Východnej
Program národnostných menšín
Program je venovaný menšinám a vybraným etnickým skupinám žijúcim na území dnešného Slovenska a za jeho hranicami, vnímaných v širšom kontexte Karpatskej kotliny, v ktorej kultúra dynamicky migrovala, prelínali sa rôzne vplyvy. V symbióze tu žijú ľudia rôznych vierovyznaní, etnických pôvodov a tvoria tak heterogénnu podobu kultúry, ktorú vnímame ako naše bohatstvo a dedičstvo. Prezentujeme originalitu kultúrnych a umeleckých fenoménov, ich vzájomný súvis a prieniky, pozrieme sa za hranice, ktoré sú v hlavách a predstavách ľudí čo ich chcú budovať aj v súčasnosti.
Autor: Martin Urban
Účinkujú: FS Váh z Liptovského Mikuláša, rodina Roberta Vavreka, ĽH Pasyja, ĽH Pokošovci, FS Kincsó zo Želiezoviec, Sándor Juhász, Ildikó Bári Juhász, Zsombor Juhász, Júlia Paput, Daniel Csicsman, Kinga Tomory Csicsman, Bence Fekete, Sarolta Molnár Fekete, Stolyčnoho dzivky, Pavol Fecenko s rodinou, Anna Derevjaníková a rodina Kormaníkovcov z Jarabiny, Ivan a Katarína Bagľašovci s rodinou z Aradáča a Jánošíkou vo Vojvodine v Srbsku, Slováci z Poľska, FS Spiš z Novej Belej, FS Hajduki z Vyšných Lápš, FS Dolina z Krempách a FS Niedzicke zazraki z Niedzece
Moderátori: David Szöke, Rastislav Zelina
Program vybraných jubilujúcich folklórnych kolektívov na jubilejnom ročníku festivalu
Ľudový tanec, formovaný stáročiami vývoja, sa rozvetvil do nespočetných foriem a tvarov. V jeho jadre však pulzujú tri odlišné svety: svet mužov, svet žien a svet, ktorý spoločne vytvárajú. Tieto svety sú navzájom prepojené a ovplyvňujú sa, no občas sa zdá, akoby muži a ženy potrebovali existovať samostatne, vo svetoch definovaných ich vlastnými pravidlami. Až príde čas, keď sa potrebujú opäť spojiť a vytvárať svet spoločný.
Autor: Peter Hrabovský
Účinkujú: FS Váh z Liptovského Mikuláša, FS Hornád z Košíc, FS Považan z Považskej Bystrice, FS Gymnik z Bratislavy, FS Ekonóm z Bratislavy a VSLPT Poľana z Brna (ČR)
Prawdziwa muzyka Podhala i Karpat
Koncert
Koncert world music kapely zo Zakopaného (PL). Kapela FiśBanda bola založená v roku 2018. Hudobníci, ktorí ju tvoria, však spolu hrajú už dlho. Spája ich rovnaká tradícia, vynikajúca znalosť hudobného folklóru Tatier a celej oblasti od Dunajca po Dunaj a predovšetkým kreatívne a moderné nápady na vlastné interpretácie. Projekt Posłuchejcie Kamaradzi je prvým albumom kapely, syntézou mnohých spoločných stretnutí hudobníkov, ktorí si neustále hľadajú svoje „cesty“. Základom diela je goralská, karpatská a balkánska hudba, ktorej charakter dodávajú početné improvizácie a džezové prvky.
Prednáška s praktickými ukážkami
Prednáška o dokumentácii svadobných piesní a svadobných obradov čepčenia v Medzibrode, Jasení a Dubovej, Čiernom Balogu, Pohorelej, Šumiaci a Telgárte.
Autorky: Tatiana Salajová, Gabriela Kováčiková (Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici)
Účinkujú: FSk Telgárt z Telgártu
Tanečná inscenácia v podaní Folklórneho klubu Omladina z Košíc. Nezvyčajná zápletka v podobe trhov lásky tvorí podklad deja, na ktorý je citlivo naviazaný situačný humor a silné paradoxy života počas vojny.
„Tarhi laski“ nie sú štandardným folklórnym vystúpením. Je to kombinácia ľudového tanca a dojímavého príbehu. Námet je unikátny, má v sebe všetko, čo sa od príbehu očakáva – zápletku, prekvapenie, lásku, humor, tragédiu vojny, spomenuté sú naše neduhy (alkohol, karty). Nájdeme tu emancipáciu ženy ako takej – všetko aktuálne témy, ktoré spoločne vždy, no tieto dni obzvlášť všetci veľmi citlivo vnímame. „Tarhi laski“ zároveň vykresľujú charaktery a hodnoty obyčajných ľudí, ktoré v svojej čistote a priamosti zaskočia silou ľudskosti.
Folklórny Klub Omladina z Košíc je výnimočné zoskupenie, ktoré združuje aktívnych seniorov z Košíc a blízkeho okolia – bývalých tanečníkov košických folklórnych súborov – a prináša im radosť. Prispieva svojou troškou k zachovaniu kultúrneho dedičstva s benefitom aktívneho pohybu do vysokého veku a komunitného fungovania, ktoré nie zanedbateľne prispieva k fyzickému aj duševnému zdraviu členov.
Scenár a réžia: Jozef Jenčo
Choreografia: Vladimír Michalko
na príklade odevu mladuchy z Liptovských Sliačov od 2. polovice 20. storočia
Prednáška
Predmetom prednášky je problematika ženského obradového odevu v Liptovských Sliačoch od 2. polovice 20. storočia po súčasnosť s akcentom na obradový odev mladuchy. Prednáška prinesie analýzu obyčajových príležitostí a s nimi spätého obradového odevu (od predsvadobného obdobia po posvadobné obdobie); zameria sa aj na konkrétne odevné súčasti nosené nevestou pri jej prijatí (akceptovaní) ako vydatej ženy rodinným a lokálnym spoločenstvom. Taktiež identifikuje rôzne faktory, ktoré ovplyvnili formovanie a premeny ženského obradového odevu.
Autorka: Jana Veselovská (Liptovské kultúrne stredisko)
V roku 1949 bol v Československu prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách a na slovenských dedinách sa začala kolektivizácia, teda premena individuálneho súkromného hospodárenia na kolektívne. Uskutočňovala sa formou dobrovoľného združovania roľníkov do družstiev, vytvárania štátnych poľnohospodárskych podnikov, ale i znárodňovania. Bola to neľahká úloha, v mnohých lokalitách spojená s udalosťami, ktoré výrazne poznačili osudy viacerých ľudí. Tak ako iné historické obdobia, aj obdobie združstevňovania dedín sa zrkadlilo v ľudových piesňach. V 50. rokoch 20. storočia začali vznikať piesne, ktoré reagovali na problémy, ale i výhody družstevného hospodárenia. Skladali ich miestni učitelia, výnimoční speváci alebo vedúci folklórnych zoskupení. Zvyčajne vznikali na melódie známych ľudových piesní.
Program Družstevníci bude reflexiou spoločenskej situácie v období zakladania jednotných roľníckych družstiev na slovenskom vidieku s akcentom na družstevné ľudové piesne.
Autorka: Andrea Jágerová
Účinkujú: DFSk Bažalička z Plachtiniec a Príbeliec, ĽH bratov Drozdíkovcov, DFSk Hajov a Hajovček, ŽSSk Zvonica zo Strečna, DFSk Likava z Likavky, FS Háj z Rimavskej Soboty, DFS Podpoľanček z Detvy, DOS Vo štvorici z Detvy
Moderované rozprávanie
Moderované rozprávanie a prezentácia o spišskej obci Kojšov, ktoré predstavia tradičnú a súčasnú kultúru tejto obce. Program prinesie informácie týkajúce sa histórie obce, obyvateľstva, nárečia, viacerých javov tradičnej kultúry. Členky FSk Kojšovan z Kojšova predstavia unikátny piesňový materiál, v závere spoločne aj so ŽSSk Ulijanky.
Autorka: Margita Jágerová (oddelenie etnológie ÚMKTKE v Nitre)
Moderuje: Margita Jágerová
Účinkujúci: Margita Jágerová, členky FSk Kojšovan z Kojšova, ŽSSk Ulijanky z Nitry
Ľudovú kultúru máte radi. Lebo je naša, nás všetkých. Akási kolektívna vec, ktorej sa z času na čas chceme dotknúť a byť jej súčasťou. Avšak za tou kolektivitou a anonymitou sa skrýva konkrétna tvár umelca či umelkyne. Sú medzi nami oddávna, aby nás inšpirovali svojou estetikou a nadaním, s ktorým sa natoľko stotožníme, že sa napokon stane našou vlastnou. Mnohí sú neznámi, teda ľudoví. No mnohí sú stále medzi nami. A možno ste nimi aj vy. Viete, ako ich spoznáte. Sú to takí ľudoví ĽUDIA.
Autor: Štefan Štec
Asistenti réžie: Michaela Hubert, Alfréd Lincke
Generáció Táncműhely
Jubilejný galaprogram Tanečného súboru Generáció z Komárna
V celovečernom programe súbor prináša výber z tradičnej tanečnej a hudobnej kultúry maďarských obcí na území dnešného Slovenska – od Žitného ostrova až po Medzibodrožie. Predstavuje ich spoločné črty, ale aj odlišnosti. Hlavným vyjadrovacím prostriedkom súboru sú autentické ľudové tance čerpané z dostupných prameňov, ktoré sú však spracované v súčasnej modernizovanej podobe.
Tanečná dielňa Generácia bola založená v roku 2019 a pokračuje vo svojej každodennej činnosti v troch rôznych formáciách. V roku 2020 prerástla status úspešnej mládežníckej skupiny a transformovala sa na celoslovenský súbor. Jeho členmi sú vynikajúci tanečníci a sólisti deviatich maďarských tanečných súborov pôsobiacich na Slovensku.
Hudba: András Iván a skupina Pósfa
Spev: Júlia Szabó
Choreografia a réžia: Klaudia Gálik a Gábor Gálik
Koncert
Barbora Botošová je renomovaná slovenská huslistka a primáška, ktorá sa profiluje v žánri world music. Pokračujúc v šľapajach svojho starého otca, legendárneho slovenského hudobníka Jána Berkyho Mrenicu, je Barbora významnou predstaviteľkou tohto hudobníckeho rodu. Jej umelecký étos je pevne zakorenený v dedičstve rodiny, no zároveň doň vnáša nové rozmanité žánre. Barbora Botošová a jej kapela prinášajú jej aktuálnu tvorbu a oslávia desaťročie úspešného pôsobenia na domácej hudobnej scéne. Posledný album Roshambo prekračuje hranice tradičných žánrov, pretože v jeho nahrávkach zaznieva rómska hudba bez stereotypov. Čardáše, balkánske rytmy, hudba rôznych národov, swing či prvky ethnojazzu kapela prepája s virtuozitou a energiou, ktorá zdvíha ľudí zo stoličiek na každom živom koncerte.
Barbora je držiteľkou prestížneho ocenenia Roma Spirit v kategórii kultúra za dlhodobý umelecký prínos, čo je dôkazom jej oddanosti hudobnej dokonalosti a kultúrnej autentickosti.
Kapelu Barbory Botošovej tvoria vynikajúci slovenskí hudobníci a výnimočná poľská world music speváčka Agata Siemaszko. Barborina tvorba je skutočnou vitrínou talentu, emocionality a schopnosti vytvárať dokonalé hudobné fúzie, vďaka čomu jej kapela dosahuje svetovú úroveň v žánri world music.
Účinkujúci: Barbora Botošová, Agata Siemaszko
Predstavenie rezbárov – účastníkov tohtoročného tvorivého stretnutia Kresané do dreva
Prezentácia
Moderované rozprávanie o drevených sochách v slovenskom ľudovom umení a vzoroch, ktoré inšpirovali tvorcu myšlienky plenéru vo Východnej Ing. Arch. V. J. Grusku na organizovanie plenéru súčasných ľudových rezbárov Kresané do dreva ako súčasti Folklórneho festivalu Východná. Formou rozhovoru predstavíme jednotlivých účastníkov plenéru, začiatky ich práce s drevom, ich tvorbu, úspechy a tohtoročnú sochu vo Východnej.
Autor: Martin Mešša
Moderuje: Martin Mešša
Prednáška
Modrotlač je jedinečná textilná technika, ktorá má na Slovensku dlhú a bohatú tradíciu. Prednáška priblíži pôvod a historický vývin modrotlače, jej úlohu v živote našich predkov, technologické postupy, ale aj množstvo vzorov a farebných variantov v tradičnom ľudovom odeve, ktoré dodnes slúžia ako bohatý zdroj inšpirácie pre dizajnérov a remeselníkov. Dôležitou súčasťou prednášky bude aj informácia o zápise modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2018, čo predstavuje významný medzinárodný úspech.
Autorka: Radoslava Janáčová (Múzeum ľudovej umeleckej výroby – ÚĽUV)
Tanečná rozprávka
Tanečné predstavenie rozpráva príbeh o Roztancovadle – magickej bytosti, ktorá vyvoláva u ľudí chuť do tanca.
Roztancovadlo prichádza do krajiny, v ktorej vládne absolútna lenivosť, čiže ľudia iba vylihujú na zemi. Pre Roztancovadlo je neľahká úloha roztancovať takýchto záhaľčivých povaľačov. Potom putuje do krajiny, v ktorej majú ľudia totálnu nechuť. Jej obyvatelia síce nelenia, dokonca aj tancujú, ale s takou nechuťou, že sa na to nedá ani pozerať. Roztancovadlo vráti ľuďom radosť z tanca a tiež si s nimi nadšene zatancuje. Napokon sa dostane do krajiny malých nezhôd. Ľudia v nej nie sú leniví a navyše tancujú s chuťou, ale spolu im to veľmi neladí. Ukáže sa, že vyriešiť malé nezhody môže byť veľký problém.
Predstavenie je vhodné pre divákov od 3 do 99 rokov.
Námet a réžia: Zdeno Jašek, Alfréd Lincke
Dramaturgia: Lenka Filipová
Tanečná príprava: Katarína Galbičková, Alfréd Lincke
Hudba: Michal Noga, Jureš Fallgrapp Líška, Peter Obuch
Hudobná príprava: Milan Veróny
Účinkujú: DFS Tancovadlo z Piešťan, Zdeno Jašek, Michal Filip, Peter Obuch
Slávnostný galaprogram k 70. výročiu Folklórneho festivalu Východná
Autorský tím: Miroslava Palanová, Simona Ondreáš Dikaszová, Zuzana Palanová
Účinkujú: FSk Stráne z Važca, FS Váh z Liptovského Mikuláša, FSk Kriváň z Východnej, Nogabend, FSk Štrbän zo Štrby, FS Borievka z Košíc, FS Háj z Rimavskej Soboty, FS Gymnik z Bratislavy, rodina Janoštínovcov, ĽH Kubicovci, rodina Vavrekovcov, FS Partizán z Banskej Bystrice, DFS Hanička z Košíc, vybraní sólisti tanečníci zo súťaže Šaffova ostroha 2025, SLPT Danaj zo Strážnice (ČR)
Areál
Zruční ľudovoumeleckí výrobcovia z celého Slovenska predvedú svoje majstrovstvo a ponúknu na predaj kvalitné výrobky. Návštevníci tu môžu stretnúť hrnčiara, nožiara, tkáča, zvonkára, medovnikára, klobučníka, brašnára, čipkárku, výrobcov krojov, pastierskych bičov či hudobných nástrojov, drevorezbárov, výrobcov dreveného riadu, drotárov i šperkárov. Zaujímavosťou budú ukážky i možnosť vyskúšať si výrobný postup pri ručnom farbení modrotlače pod vedením Petra Trnku.
Piatok: 15:00 – 19:00
Sobota: 10:00 – 19:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Jozef Hrabovský
Areál
Tvorivé remeselné dielne pre návštevníkov festivalu. Príďte si vyskúšať plstenie, rezbárstvo, drotárstvo, výrobu z kože a textilu alebo si vytočiť na hrnčiarskom kruhu vlastnú mištičku.
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
Areál
Tradičné detské hry, remeselné dielničky, dielne spevu a tanca
Piatok: 12:00 – 17:00
Sobota: 10:00 – 17:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene a Centrum tradičnej kultúry v Detve
Areál
Súčasťou programovej štruktúry Folklórneho festivalu Východná sa stal od roku 1975 aj cyklus s názvom Kresané do dreva. Tvorili ho rôzne typy výstav a sympózií drevených plastík vytvorených ľudovoumeleckými výrobcami z celého Slovenska. Rezbári sa v rámci jednotlivých ročníkov inšpirovali rôznymi témami súvisiacimi s tradičnou ľudovou kultúrou. V pozícii navrhovateľov námetov a realizátorov tohto programu sa vystriedali viacerí autori: Viliam Gruska, Irena Pišútová, Iveta Zuskinová, Martin Mešša či Jozef Burič. Program Kresané do dreva netvorili len výstavy hotových diel, ale aj bezprostredná prezentácia samotného procesu výroby veľkých drevených sôch počas festivalu. Zhotovené sochy postupne zapĺňali prostredie areálu a stali sa neodmysliteľnou súčasťou festivalu. Pri príležitosti 70. ročníka Folklórneho festivalu Východná sme sa rozhodli túto tradíciu opäť oživiť a pokračovať v nej. Cieľom je nadviazať na pôvodnú myšlienku prezentácie ľudového rezbárstva v autentickej podobe, umožniť návštevníkom sledovať proces tvorby a obohatiť festivalový areál o nové umelecké diela. Veríme, že týmto krokom nielen pripomenieme významný odkaz minulých ročníkov, ale zároveň vytvoríme priestor pre súčasných rezbárov, aby mohli ukázať svoje majstrovstvo a inšpirovať ďalšie generácie.
Príprava: Martin Mešša
posledná zmena: 14. 4. 2025 o 13:59 hod.