Tanečná prechádzka po krásach slovenského folklóru
Choreografi troch generácií prevedú divákov Slovenskom a dajú im nazrieť do hlbokej studnice ľudových zvykov a tradícií. Vyše sto rokov je dlhá cesta a na ceste sa treba občas zastaviť a obzrieť. Kto sme a odkiaľ pochádzame? Predstavenie je zároveň oslavou rodnej zeme, našich slovenských aj českých tradícií. Hlavným motívom je príbeh českej dievčiny a slovenského chlapca, so vzťahom ktorých nesúhlasia rodičia dievčiny, lebo ju chcú vydať za bohatého mládenca. Predstavenie je zároveň dokonalým príkladom toho, že klasický balet už od obdobia romantizmu preberá prvky z tradičného ľudového tanca, čím svoje diela obohacuje o novú dynamiku.
viac informácií o predstavení na webovej stránke Národného divadla Košice…
Réžia a hudobná dramaturgia: Ondrej Šoth
Scenár: Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková
Dramaturgia: Zuzana Mistríková
Choreografia: Ondrej Šoth, Juraj Kubánka a Marek Šarišský
Scéna: Juraj Fábry
Kostýmy: Andrej Suchanov
Film: Juraj Barabáš
Hudba: Svetozár Stračina, Tibor Andrašovan, Ján Cikker a Muzika Milana Rendoša
Asistentky choreografa: Jana Kolesová - Hriadeľová, Eva Sklyarová
Účinkujú: kompletné obsadenie baletu v *.pdf
Vstupenku na sprievodný program FFV je možné zakúpiť prostredníctvom samostatnej podstránky a tiež prostredníctvom oficiálneho predajcu predpredaj.sk
Festivalový program na Veľkej scéne už tradične otvoria zástupcovia všetkých etnografických regiónov Slovenska. Na jednom pódiu sa stretnú speváci, muzikanti, tanečníci aj folklórne kolektívy, ktorí prinesú kus svojho domova. Bohatstvo a rozmanitosť našej kultúry neodhalia len umelecké vystúpenia, ale aj nárečia, v ktorých sa dodnes uchováva historická pamäť, identita i vzťah k rodnému kraju a domovu.
Účinkujú:
Námet: Pavol Pitoňák
Scenár a réžia: Katarína Galbičková a Ondrej Galbička
Odborná spolupráca: Katarína Balleková
Voiceover: Michal Stahl
Animácie a grafika: Adam Kacvinský
Inšpícia: Klára Sládečková, Daniel Devečka, Alexandra Matáková
Atraktívny program tancov a piesní rôznych regiónov Slovenska. Autori sa pri javiskovom spracovaní pôvodného folklórneho materiálu opierali o atribúty typické pre ľudové umenie: improvizácia, inovácia, grotesknosť, komika, exotika i teatrálnosť. V spojení s výnimočnými interpretačnými schopnosťami tanečného súboru, ľudovej hudby a speváckej skupiny SĽUK-u toto dielo ponúka súčasnému publiku sviežu javiskovú podobu rôznorodosti tradičného folklóru Slovenska.
Účinkujú: tanečný súbor, ľudová hudba a dievčenská spevácka skupina SĽUK-u
Autor programu: Stanislav Marišler
Program víťazov a ocenených z celoštátnej súťaže choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení z roku 2025
Folklórny festival Východná, náš najstarší a najrozsiahlejší folklórny festival, je vrcholnou prehliadkou folklórneho hnutia – priestorom na prezentáciu víťazov folklórnych súťaží. Je tak pre divákov, interpretov i tvorcov miestom prezentácie umeleckých vzorov a sofistikovaného sprístupňovania živého dedičstva. V programe divákom priblížime výber z „toho najlepšieho, čo doma máme“: predstavia sa v ňom víťazné a ocenené diela z celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení Jazykom tanca 2025. Súťaž je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku, koná sa každé tri roky a nadväzuje na už vyše 75-ročnú tradíciu celoslovenskej súťaže tanečných a národopisných súborov.
V prvej časti programu sa predstavia ocenené choreografie prezentujúce tradičnú formu folklórneho materiálu z kategórie A. Jej laureátom je FS Považan z Považskej Bystrice, ktorý v choreografii Milana Jankoviecha Fašiangová Ďurčiná predstavuje fašiangovú obchôdzku masiek a zábavu v Rajeckej doline. Cenu za dramaturgicko-režijné stvárnenie témy získal FS Šaľan zo Šale s choreografiou Holenie pintárov autora Slavomíra Ondejku. V nej sa prenesieme na fašiangovú zábavu do Branova, počas ktorej mladých chlapcov prijímali za mládencov. Cenu za vizuálny umelecký dojem získala choreografia FS Háj z Rimavskej Soboty v autorstve Michaely Baštákovej a Petra Gecelovského Na bále v Rejdovej.
Divákom tohtoročnej Východnej sa predstavia aj originálne víťazné choreografie v kategórii B – tanečno-divadelné diela inšpirované tradičným materiálom s dejovou líniou a myšlienkou. Laureátom sa stal FS Železiar z Košíc, ktorý v choreografii Vladimíra Michalka Klbko v tieni rozvíja symbolické cestovanie rómskej komunity prostredníctvom postavy Nitkára. Ten využíva niť ako symbol tradícií a vzájomného spojenia – života v osade, cesty, boja, tanca i návratu k sebe samým. Cenu za režijno-dramaturgické spracovanie získalo dielo Kataríny Babčákovej v interpretácii FS Čerhovčan z Bardejova pod názvom A ľude ne anheľi... Príbeh o tanci v tichu a ľudskosti v nás. Prenesie nás do rusínskej obce Hrabské, k príbehu mladého človeka s hendikepom, ktorý chce žiť, cítiť, počuť, tancovať v tichu, ktoré je jeho vlastným krížom... prepájajúc tak príbehy „starého sveta“ s nami.
Umelecké prejavy v JAZYKU TANCA totiž nie sú len formálnymi tvarmi; ako metajazyk kódujú estetiku, normy i spôsob života generácií nositeľov kultúrneho dedičstva...
Účinkujú: FS Považan z Považskej Bystrice, FS Šaľan zo Šale, FS Háj z Rimavskej Soboty, FS Železiar z Košíc, FS Čerhovčan z Bardejova
Autorka programu – námet, scenár, réžia: Katarína Babčáková
Odborná spolupráca: Lenka Konečná
Inšpícia: Jana Babčáková, Adriana Tížiková, Štefan Hanzely
„Zdar Boh!“ – hovoria si baníci navzájom, skôr než zostúpia do temnoty štôlní. Komunita baníkov je uzavretá a súdržná. Byť baníkom nie je len povolanie. Byť baníkom je spôsob života. Pod zemou, v tme, sa mení vnímanie času človeka, pôsobia naň iné podnety než na povrchu. Najnovšie predstavenie súboru Ilosvai sa pokúša priblížiť život baníkov prostredníctvom výrazových prostriedkov ľudového tanca. Predstavenie s názvom Zdar Boh umožňuje nahliadnuť do každodenného života baníkov. Ako žijú, ako oslavujú. Čo robia ženy, kým muži pracujú dole v bani. A predovšetkým – ako sa vyrovnávajú s neustálym nebezpečenstvom, ktoré vrhá tieň na ich život.
Účinkuje: Folklórny súbor Ilosvai
Choreografia: Módos Máté, Bacsó Lilla, Kupec Zsolt, Kupecová Zsófia, Kupec Michal
Hudobná réžia: Csoóri Sándor
Dramaturgia: Nagy Orsolya
Producent: Michal Kupec
Rovnomenný názov nesie aj filmová dokumentácia z roku 1981, ktorá otvorila cestu k digitalizácii bohatého archívu Slovenskej akadémie vied. Na Veľkej scéne uvidíte výsledok tohto prelomového projektu: filmové zábery štiavnických tancov v spoločnom vystúpení žijúcich protagonistov filmu a súčasnej generácie z FSk Javorníček. Podarilo sa to práve v roku nedožitých 100 rokov zakladateľa folklórnej skupiny Otta Jakubíka (1926 – 2008), ktorého si v programe tiež pripomenieme.
Na digitalizácii filmovej dokumentácie sa podieľali: Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., a Centrum spoločných činností SAV, v. v. i. – Archív SAV s finančnou podporou Obecného úradu Štiavnik a Obecného úradu Hvozdnica. Vyrobilo: Elements Federation, s. r. o.
Účinkujú: pôvodní členovia folklórnej skupiny, FSk Javorníček a ĽH Javorníček z Hvozdnice
Autor: Juraj Jakubík ml.
Odborná spolupráca: Juraj Jakubík st.
Pomocná réžia: Gabriel Jankech
Moderátor: Peter Cítenyi
Výberový program laureátov súťaže Šaffova ostroha 2026, ktorý na veľkom javisku amfiteátra vo Východnej predstavuje najvýraznejšie tanečné osobnosti súčasnosti spolu s nositeľmi tanečných tradícií. Program je postavený predovšetkým na individuálnom tanečnom prejave – na sile sólistu, jeho charaktere a schopnosti nadviazať na autentický regionálny štýl.
Ťažiskom programu sú tanečníci ocenení najvyšším, zlatým pásmom a tanečníci kategórie B – nositelia tradícií regiónov, ktorí predstavujú živý zdroj tanečného dedičstva. Ich interpretácie ukazujú prirodzené prepojenie medzi pôvodným tanečným prejavom a jeho súčasnou podobou v podaní mladých interpretov.
Súčasťou programu budú aj povinné tance aktuálneho ročníka súťaže – mužský odzemok z Hrochote, ženské rozkazovačky z Podpoľania, párová poľka z Raslavíc i slovenčina a frišká z Veľkého Zálužia.
Program V kroku majstrov – od koreňa k majstrovi – je obrazom kontinuity tanečnej tradície od jej nositeľov až po dnešných laureátov. Program ukazuje, že skutočné majstrovstvo vzniká z poznania tradície, rešpektu k regiónu a osobitého tanečného prejavu, ktorý dokáže naplniť aj veľké festivalové javisko silnou výpoveďou.
Účinkujú:
Hrajú: ĽH Michala Pagáča, ĽH Radoslava Kertisa, Matej Beňo
Autor programu: Ján Vajda
Odborná spolupráca: Katarína Babčáková, Peter Vajda, Dana Smoligová
Dramaturgia: Roman Sorger
Inšpícia: Žofia Kollárová, Ján Bujňák, Nikola Augustiňáková, Timea Trefová
Program Po stopách Viliama Jána Grusku je poctou jednej z kľúčových osobností, ktoré zásadným spôsobom formovali podobu Folklórneho festivalu Východná. Viliam Ján Gruska bol nielen dramaturgom a režisérom, ale aj architektom priestoru, v ktorom sa festival odohráva – jeho rukopis nesie aj pôvodný amfiteáter, ktorý sa stal prirodzeným domovom festivalu.
Jeho tvorba bola postavená na hlbokom porozumení tradícii a zároveň na odvahe hľadať nové javiskové formy. Programy ako Tichá krása, Ornamentníky či cyklus Rodokmeň zeme dodnes patria k vrcholom festivalovej dramaturgie a ukazujú, ako možno tradíciu uchopiť ako živý výpovedný a umelecky silný celok.
Program približuje Gruskovu osobnosť a jeho tvorivý odkaz prostredníctvom obrazu, hudby a pohybu. Divák bude mať po desaťročiach jedinečnú príležitosť znovu zažiť ikonické výjavy, ktoré sa stali symbolom jeho tvorby. Na javisko sa vracajú Ornamentníky – ženy a muži v autentických krojoch nesúci v rukách vyšívané plátna, živé nositeľky ornamentu ako výrazu pamäti krajiny. Spolu s nimi ožije aj obraz Tichej krásy – ženské postavy v svadobných krojoch, ktoré v jednoduchosti a dôstojnosti nesú silu tradície.
Program tak nie je len spomienkou, ale návratom k výnimočným momentom festivalovej histórie. Je to návrat v čase, ktorý však nepôsobí nostalgicky – naopak, pripomína, že tieto obrazy majú aj dnes svoju silu a schopnosť osloviť.
Účinkujú: FSk Kriváň z Východnej, FSk Sliačanka z Liptovských Sliačov, FSk Trnkári zo Žaškova, Ťažká muzika z Terchovej, FSk Janoštínovci zo Zuberca, Salut Roma z Brna, Alexandra Bartošová, Nogaband a nevesty a ornamentníky z miest a obcí Skalica, Prievidza, Rimavská Sobota, Myslava, Liptovská Teplička, Važec, Závažná Poruba, Rybník, Kozárovce, Stankovany, Čierny Balog, Hrušov, Turá Lúka, Chrenovec-Brusno
Scenár a réžia: Juraj Hamar
Inšpícia: Vladimír Kyseľ, Hana Kyseľová, Stanislav Marišler
ODKAZ(Y) sú scénickým autorským programom Folklórneho súboru Váh z Liptovského Mikuláša, ktorý prostredníctvom tanca, spevu a hudby umelecky reflektuje pamäť regiónu Liptov a jeho historické, sociálne i kultúrne premeny. Program vznikol pri príležitosti 45. výročia súboru a predstavuje prirodzené pokračovanie jeho dlhodobej dramaturgickej línie zameranej na hlbšie tematické spracovanie regionálneho folklóru.
Dramaturgickým východiskom programu sú osobnosti a životné osudy významných mikulášskych továrnických a garbiarskych rodov – Lackovcov, Žuffovcov, Stodolovcov a Pálkovcov. Ich príbehy sa stávajú symbolickými nositeľmi „odkazov“, ktoré presahujú individuálne životy a dotýkajú sa širšieho spoločenského kontextu – vzťahu mesta a dediny, práce a tradície, minulosti a súčasnosti.
Scénické spracovanie pracuje s čriepkami historických faktov a pamäťových stôp, ktoré sú umelecky pretavené do choreografií, speváckych a hudobných obrazov. Program zároveň poukazuje na migráciu obyvateľstva z okolitých obcí do Liptovského Mikuláša za prácou a na prenos tradičnej kultúry do mestského prostredia. Práve tento pohyb a vzájomné ovplyvňovanie sa stávajú jedným z hlavných významových motívov scénického programu.
Nosná téma odkazu sa nesie celým programom – ako odkaz dediny a mesta, odkaz jednotlivcov i rodov, ale aj ako osobná výpoveď autoriek, choreografiek a členov súboru. Je to odkaz aj samotného folklórneho súboru Váh ďalším generáciám – odkaz kontinuity, zodpovednosti za tradíciu a jej tvorivé rozvíjanie v súčasnom scénickom jazyku.
Folklórny súbor Váh s týmto programom získal v roku 2025 najvyššie ocenenie na celoštátnej postupovej súťaži choreografií Jazykom tanca v kategórii komponovaných scénických autorských programov a stal sa laureátom súťaže spomedzi 17 kolektívov z celého Slovenska.
Účinkujú:
Námet, dramaturgia a scenár programu: Miroslava Palanová, Zuzana Palanová
Réžia: Miroslava Palanová
Scénografia a kostýmy: Ateliér scénografie: Matúš Ďuran, Eva Miklisová, Michal Lošonský, technická výpomoc: Pavol Lošonský
Choreografie: Miroslava Palanová, Mária Palasthyová
Hudobné spracovanie: Michal Kubáň
Hudobné aranžmány: Andrej Majerčík, Michal Kubáň, Barbora Hrnčiarová
Videodokrútky, fotografie: Andrej Galica
Grafika: Juraj Ondreáš
Taneční pedagógovia: Simona Ondreáš Dikaszová, Michaela Košová, Daniel Devečka
Hlasová príprava: Alena Havlínová, Zuzana Dejčíková
Zvukové nahrávky: Marián Petráš
Hudobná postprodukcia: Miroslav Mlynka
Svetlo: Jozef Košík
Voiceovers: Michal Tomasy, Alžbeta Palanová, Patrícia Stehelová, Alexandra Lukáčová
Inšpícia: Michaela Košová, Simona Dikaszová, Mária Palasthyová, Jakub Húlek, Alena Havlínová, Zuzana Dejčíková
Nositelia ľudových tradícií sú kľúčom k svetu, ktorý nás presahuje. Otvárajú nám cestu k tomu, čo je spoločné, ale zároveň jedinečné, k hodnotám, ktoré vznikali v každodennom živote a pretrvali v pamäti ľudí aj krajiny.
Sú to osobnosti, ktoré tradíciu nielen uchovávali, ale aj tvorili. Zveľaďovali ju vlastným talentom a prirodzenosťou a odovzdávali ju ďalej často bez vedomia, že robia niečo výnimočné. Ich gestá, ich pohyby rúk a nôh, niekedy mimovoľné, inokedy zámerné, vždy vychádzali z ich vnútra. Tanec, hudba či spev neboli pre nich javiskovým výkonom, ale prirodzeným spôsobom bytia.
O týchto ľuďoch sa rozprávalo. Ich meno sa šírilo z dediny do dediny a neraz aj za hranice vlastného kraja. Tanečná inscenácia Chýr letel krajom sa vracia k týmto osobnostiam dedinského prostredia, k ľuďom, o ktorých sa rozprávalo a ktorých umenie presahovalo hranice ich rodného miesta.
V jednotlivých obrazoch inscenácia približuje príbehy a odkaz týchto osobností:
Účinkujú: Lenka Kuchtová, Renáta Hricíková, Katarína Galbičková, Alexandra Matáková, Linda Luptáková, Martina Hrabovská, Alfréd Lincke, Damián Behun, Jakub Hricík, Ondrej Galbička, Ladislav Čech Špirek, Peter Hrabovský, Peter Vajda, Martin Topoľovský, Vladimír Michalko, Michal Noga, Jakub Líška, Ján Tej, Michal Filip, Matej Topoľovský, Matej Beňo, Jozef Marko, Viktória Balaščák, Ivana Topoľovská, Marek Reznický
Námet, choreografia a réžia: Vladimír Michalko
Hudba: Michal Noga, Jureš Fallgrapp Líška
Odborná spolupráca: Alfréd Lincke, Lenka Filipová
Tanečná príprava: Alfréd Lincke, Linda Luptáková, Martina Lincke, Martin Topoľovský, Ivana Topoľovská, Peter Vajda
Slovo: Juraj Genčanský
Zahraničný program
Kultúra krajín a krajov „stredu starého kontinentu“ sa do dnešnej podoby formovala stáročiami. Presunmi národov a národností, energiami nájazdov osídľovateľov či dobyvateľov zo všetkých svetových strán. Záujmami vládcov, monarchov, kráľov, cisárov... Životmi neobyčajne obyčajných ľudí, ktorí tvorili tento priestor... Zábavky, hry, rituály, prejavy emócií, vnútorných prežívaní a temperamentu. Oslavy radostí či prejavy starostí bežného života prostredníctvom hudby, spevu a tanca odjakživa vyjadrovali hlboké cítenie i nálady obyvateľstva a spoločenských komunít žijúcich na tomto území.
Štyri umelecké kolektívy, štyri výpovede, jeden kultúrny priestor.
Podobnosť tu nie je istotou a rozdiel nie je hranicou.
Účinkujú súbory krajín V4: FS Vagonár zo Slovenska, FS Vsacan z Česka, Budapest Bartók Dance Ensemble z Maďarska, Zespół Pieśni i Tańca Silesianie z Poľska
Autor programu: Martin Krigovský
Inšpícia: Tímea Kacvinská, Terézia Vallušová
Program venovaný pamiatke významnej osobnosti choreografie detského ľudového tanca Heleny Jurasovovej-Blahovej, zakladateľky DFS Vienok. Prenesme sa do sveta operného spevu, divadla a rýdzeho skalického nárečia. Do prostredia, v ktorom Helenka vyrastala a ktoré sa stalo studňou jej inšpirácií v javiskovej tvorbe. Helenka bola studnicou, ktorý ovplyvnil mnohé generácie nielen detí, ale aj ich rodín. Okrem súboru spolupracovala s hercami, spevákmi v divadle aj v televízii, učila na VŠMU i na konzervatóriu. Jej tvorba je špecifická, veľmi muzikálna a plodná. Okrem záhoráckych tancov a hier sa jej námetom stali rôzne historické, bájne, rozprávkové postavy a, samozrejme, množstvo piesní, ktoré zozbieral jej otec. Vždy vravela, že najviac sa treba venovať deťom, a po celý život im odovzdávala to najlepšie vďaka neutíchajúcemu detskému hlasu vo svojej duši.
Účinkujú: DFS Vienok, ĽH Vienok, LH Kamarádzi, ĽH Skaličan, Kaviarenský orchester Andreja Záhorca, Spjevule ze Skalice
Herečky: Barbora Čierniková, Nella Krasňanská, Martina Vaněček Šimek
Tanečníci Lúčnice: Marek Čiernik, Jakub Sobolič, Lukáš Žofaj, Jakub Horák, Andrej Vladyka
Rodina p. Jurasovovej: Barbora Krištofíková, Marek Krištofík, Jana Blahová, Dana Blahová, Simona Moróczová, Alexandra Syneková
Autorský tím: Veronika Brveníková, Dana Blahová, Miroslav Buzrla, Michal Druga
Odborná spolupráca: Miroslav Buzrla
Videoprodukcia a strih: Marek Čiernik, Jakub Sobolič
Inšpícia: Lucia Piovarči, Elena Medlenová, Michal Druga
Obchôdzky boli vo vidieckom, ale i mestskom prostredí dôležitou súčasťou obyčajovej kultúry. Realizovali ich jednotlivci alebo skupiny s cieľom popriať prosperitu, zdravie či blahobyt alebo ochrániť pred negatívnymi silami. Realizovali sa formou obchádzania domácností či priestorov obce. Za vinše, piesne a jednotlivé úkony boli obchôdzkari obdarovaní pohostením, peniazmi alebo naturáliami. Vyskytovali sa v obyčajach kalendárneho aj rodinného cyklu. Aj na Liptove mali obchôdzky svoje špecifické formy.
Program liptovských folklórnych skupín prezentuje obchôdzky, ktoré sa vyskytujú v repertoároch kolektívov, no najmä tie, ktoré majú svoje pevné miesto v živej kultúre liptovských dedín. Venovaný bude pamiatke Anny Hulejovej, rodáčky z Liptovských Sliačov, ktorá vstúpila do pomyselného folklórneho neba v apríli tohto roka. Výrazná osobnosť, speváčka a folkloristka, ktorá liptovský folklór preslávila nielen za hranicami regiónu, ale i Slovenska.
Účinkujú: FSk Kriváň z Východnej, FZ Stráne z Važca, FSk Tepličan z Liptovskej Tepličky, FSk Poludnica zo Závažnej Poruby, FSk Podšíp zo Stankovian, FSk Sliačanka z Liptovských Sliačov
Autorka programu: Miroslava Polohová Ivanová
Spoluautorka: Jana Veselovská
Inšpícia: Martin Nosál, Barbora Tabačáková Nosálová, Janka Tarabová, Klaudia Kytasová
Program Gajdoši je spomienkou na výnimočnú osobnosť slovenského folklóru – Ľubomíra Tatarku, známeho medzi priateľmi ako Čalamacha. Bol nielen hráčom na gajdách, ale predovšetkým človekom, ktorý dokázal prepájať generácie, odovzdávať skúsenosť a udržiavať živý vzťah k tradičnej hudbe.
Na Malej scéne sa stretávajú gajdoši rôzneho veku a z rôznych regiónov – tí, ktorí ho poznali osobne, aj tí, ktorých ovplyvnil nepriamo. Každý z nich prináša vlastný hudobný prejav, no zároveň nesie časť odkazu, ktorý po sebe zanechal.
Program nie je len prehliadkou interpretov, ale tichou výpoveďou o pokračovaní tradície. O tom, že hudba žije ďalej v ľuďoch, ktorí ju prijali za svoju – rovnako prirodzene a úprimne, ako ju žil aj on.
Účinkujú: Karol Kočík, Milan Rusko, Martin Tesák, Jozef Kostúr, Matúš Kovár, Adam Margeta, Matej Beňo
Autor programu: Michal Veselský
Inšpícia: Adam Margeta
Na Malej scéne sa stretnú tri výrazné folklórne súbory – Železiar, Háj a Šaľan, ktoré patria k najúspešnejším kolektívom súčasnej folklórnej scény. Hoci ich mená rezonujú najmä v súvislosti s celoštátnou súťažou choreografií Jazykom tanca, vo Východnej sa predstavia aj v inom svetle – prostredníctvom choreografií, ktoré rozširujú ich umelecký rukopis a ponúkajú vlastný pohľad na tradíciu.
Každý zo súborov prináša odlišnú poetiku, prístup i energiu, čím vzniká pestrý, no zároveň kompaktný celok. Program tak nie je len sledom vystúpení, ale stretnutím troch tvorivých svetov, ktoré spája spoločný základ – hlboký vzťah k tradičnému materiálu a snaha hľadať jeho živý výraz v súčasnosti.
Divák tak môže v jednom programe zažiť rôzne podoby folklóru – od rešpektu k autentickému prejavu až po tvorivé štylizácie – a vidieť, ako sa tradícia premieňa, no zároveň zostáva živá.
Účinkujú: FS Železiar z Košíc, FS Háj z Rimavskej Soboty, FS Šaľan zo Šale
Program súborov krajín V4
Každý z nás si v sebe nesie kultúrne dedičstvo svojich predkov. Zdedené hodnoty sú v nás hlboko zakorenené, uchovávajú sa v ľuďoch napriek plynutiu času aj meniacemu sa svetu. Sú ľudia, ktorí ich nielen chránia, ale aj vedome prenášajú ďalej. Ukazujú svetu farebnú krásu tradícií, melódií, nápevov, tanca... Tak ako u nás, aj u našich susedov... Užime si spolu toto jedinečné stretnutie.
Účinkujú: FS Vagonár zo Slovenska, FS Vsacan z Česka, Budapest Bartók Dance Ensemble z Maďarska, Zespół Pieśni i Tańca Silesianie z Poľska
Autor programu: Martin Krigovský
Inšpícia: Tímea Kacvinská, Terézia Vallušová
Program ľudových hudieb
Program je hudobnou sondou do procesu oživovania tradičnej hudby prostredníctvom štyroch kapiel, ktoré získali najvyššie ocenenie v kategórii ľudových hudieb na celoštátnej súťaži Vidiečanova Habovka 2025. Predstavuje súčasnú generáciu interpretov, ktorá vdychuje nový život starým herným štýlom a s úctou k pramennému materiálu tak regeneruje inštrumentálnu hudobnú tradíciu svojho regiónu.
Účinkujú: ĽH Miroslava Mačuhu, kapela Mérges banda, Muzika Petra Štulrajtera, ĽH Petra Gonšora
Autorka: Alexandra Bachledová
Inšpícia: Lenka Holubová, Ema Pavlovová
Program Drucori prináša príbeh drotárov – ľudí, ktorých život bol spojený s neustálym pohybom, prácou a hľadaním obživy ďaleko od domova. Po prvej svetovej vojne sa však ich svet zásadne zmenil. Strata istôt, uzavreté hranice a slabnúci dopyt po tradičnom remesle ich donútili opustiť zaužívaný spôsob života a hľadať nové cesty.
V centre programu sú osudy štyroch drotárov, ktorí sa vydávajú na svoju poslednú cestu – nielen za zárobkom, ale najmä za poznaním a novou skúsenosťou. Putujú rôznymi regiónmi, stretávajú ľudí, učia sa novým zručnostiam a postupne nachádzajú odpoveď na otázku, ako prežiť v meniacom sa svete.
Program je zároveň obrazom krajiny a jej kultúrnej rozmanitosti. Prostredníctvom piesní, tancov a zvykov z oblastí niekdajšej Trenčianskej stolice ožíva bohatý folklórny materiál, ktorý dotvára autentickú atmosféru jednotlivých zastavení na ich ceste.
Drucori nie sú len príbehom o zániku jedného remesla, ale predovšetkým výpoveďou o odvahe, prispôsobení a schopnosti človeka nájsť si svoje miesto aj v čase neistoty.
Účinkuje: FS Považan
Námet, scenár, réžia, dramaturgia: Milan Jankoviech
Choreografia: Milan Jankoviech, Jozef Ďuráči
Hudobné spracovanie: Dobroslav Kortman
Technické a organizačné zabezpečenie: Miloš Ščotka
Hlasová príprava: Damián Gloser
Tanečná príprava: Milan Jankoviech, Martina Illéšová, Andrej Pilácik, Martin Husárik
Text hovoreného slova: Jaroslav Moravčík
Texty nahovorila: Lucia Vráblicová
Kostýmy, ľudový odev a jeho súčasti: Martin Šimko, Jozef Ďuráči, Ondrej Neupauer, Martina Králiková
Rekvizity: Adrián Pavlík, Milan Jankoviech, Martina Králiková, Jozef Králik
Scéna a masky: Zuzana Pekarová, Jozef Pobočík ml., Tomáš Krivý (ZUŠ I. Weinera-Kráľa, Považská Bystrica)
Grafika: Rudolf Letko
Inšpícia: Jana Jankoviechová, Martina Králiková
Program laureátov a špeciálne ocenených súťažiacich Vidiečanovej Habovky
Celoštátna postupová súťaž hudobného folklóru detí a mládeže Vidiečanova Habovka je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku. Národné osvetové centrum ju vyhlasuje každé dva roky. Cieľom súťaže je podporovať a rozvíjať poznanie hudobného folklóru Slovenska, vzťah k tradičnej ľudovej kultúre, štýlové interpretačné schopnosti muzikantov a spevákov a objavovať nové spevácke a muzikantské talenty v oblasti interpretácie ľudovej hudby.
Program Zladení a zlatení predstavuje výber laureátov a najvyššie hodnotených interpretov a interpretiek z celoštátneho kola postupovej súťaže hudobného folklóru detí Vidiečanova Habovka 2026 – sólistov spevákov, inštrumentalistov, speváckych skupín a ľudových hudieb.
Účinkujú: Máňanská muzička, Muzika Jakuba Hanzelyho, DFS Cipovička zo Žiliny, DFS Pridaňčatá z Víťaza, DFS Kelčovan z Čadce, DFS Kornička z Trenčína, sólistky speváčky Júlia Kormaníková, Alžbeta Cimbalová, Linda Legerská a sólista inštrumentalista Samuel Homola
Autorka programu: Alexandra Bachledová
Odborná spolupráca: Národné osvetové centrum v Bratislave
Inšpícia: Lenka Holubová, Ema Pavlovová
Program detských sólistov zo súťaže Šaffova ostroha 2026
Program predstavuje výber sólistov v ľudovom tanci – ocenených účastníkov celoštátnej súťaže a prehliadky Šaffova ostroha 2026 v detskej a juniorskej kategórii. Prináša pohľad na súčasnú podobu sólového ľudového tanca v jeho osobitej individuálnej interpretácii.
Na jednom javisku sa stretávajú detské a mládežnícke tanečné osobnosti, ktoré citlivo nesú a odovzdávajú „dedičstvo uja Šaffu“ – pestrosť tanečných štýlov z rôznych regiónov Slovenska.
Ich talent, poctivá príprava a úcta k tradícii sú o to vzácnejšie, že sa tancu venujú v čase, keď sa s ním často stretávajú už len sprostredkovane. Práve preto má ich úsilie osobitnú hodnotu – stávajú sa nositeľmi živého odkazu, ktorý pretrváva aj vďaka nim.
Účinkujú: Sólisti tanečníci ocenení zlatým pásmom na celoštátnom kole súťaže
Hrá: ĽH hudba Mateja Topoľovského
Moderuje: Zuzana Bobríková
Autorský tím: Marianna Svoreňová, Lenka Gogová, Zsuzsanna Cehelská
Detský folklórny súbor Klnka prináša program postavený na prirodzenej radosti z pohybu, hudby a spoločného prežívania tanca. V choreografiách čerpá z rôznych regiónov Slovenska a citlivo ich približuje detskému interpretovi – s dôrazom na hravosť, energiu a autentický prejav.
Popri domácom folklórnom materiáli sa súbor inšpiruje aj tanečnými tradíciami iných krajín, čím rozširuje obzor mladých tanečníkov a obohacuje ich javiskový prejav o nové skúsenosti. Program tak ponúka pestrý obraz detského sveta, v ktorom sa prirodzene stretáva tradícia s objavovaním.
Dlhoročná umelecká vedúca Ingrid Saňková vedie súbor k vzťahu k tancu ako k radosti, ktorá spája. Výsledkom je živý, úprimný a energický prejav, ktorý dokáže diváka osloviť svojou bezprostrednosťou a čistotou.
Program je pozvaním zastaviť sa a pripomenúť si, že tanec môže byť predovšetkým radosťou – jednoduchou, úprimnou a spoločnou.
Účinkuje: DFS Klnka
Autorka: Ingrid Saňková
Inšpícia: Katarína Saňková, Barbora Saňková, Ľubica Sivá, Dáša Grujbárová
Prezentácia typov ženských šatiek, spôsobov ich nosenia, zdobenia a uskladnenia na Podpoľaní spojená s výstavou. Súčasťou programu budú aj ukážky a výučba zhotovenia kiciek – tradičných vlnených strapcov na šatky.
Pripravilo: Centrum tradičnej kultúry v Detve, pobočka Podpolianskeho osvetového strediska
Lektorka: Andrea Jágerová
Asistentka: Marcela Černáková
Moderované rozprávanie
Podujatie je zamerané na predstavenie etnografických špecifík obce Trakovice, ktorá sa nachádza v okrese Hlohovec. V rámci moderovaného rozprávania sa predstavia jej obyvatelia, vybrané javy tradičnej a súčasnej kultúry tejto obce, priblíži sa jej história, nárečie, spôsob života jej obyvateľov v minulosti s predstavením viacerých javov lokálnej tradičnej kultúry.
Autorka: Margita Jágerová
Hostia: Ivan Šipkovský, Jana Šipkovská, Peter Lackovič, Ľudovít Tolarovič
Hudobný koncert
Spojenie špičkového sláčikového kvarteta a výraznej slovenskej speváčky prináša jedinečný hudobný projekt na pomedzí folklóru, jazzu a world music. Spectrum Quartett patrí medzi výrazné telesá mladej hudobnej generácie a vo svojej tvorbe prepája klasickú hudbu s improvizáciou a energiou súčasného zvuku.
Hostkou koncertu bude speváčka Simona Hulejová, rodáčka z Liptova, ktorá vo svojej tvorbe prirodzene prepája folklórnu tradíciu s moderným hudobným cítením. Je laureátkou viacerých speváckych súťaží a pravidelne účinkuje na významných domácich aj zahraničných festivaloch.
Výnimočný koncert ponúkne citlivé spojenie folklórnych motívov, autorskej hudby a súčasného hudobného prejavu v podaní špičkových interpretov.
Spevácka dielňa je príležitosťou pre všetkých zaspievať si spoločne zaujímavé piesne z tekovskej obce Jedľové Kostoľany (okres Zlaté Moravce), ktorá je známa gajdošskými tradíciami. V rámci speváckej dielne si zaspievame nielen obradové, ale aj žartovné a gajdošské piesne z tejto obce.
Lektorka: Margita Jágerová
V tomto roku uplynie 90 rokov od narodenia V. J. Grusku a 40 rokov od uvedenia jeho programu Ľudia z rodu Rómov na FFV. Na príprave a realizácii tohto prelomového programu sa významnou mierou podieľal etnológ Arne B. Mann, ktorému sa tak otvorila celoživotná bádateľská téma a dnes je rešpektovanou osobnosťou romistiky nielen na Slovensku. V programe budú spomínať na peripetie a zákulisie príprav vtedajšieho programu aj asistentka scénického uvedenia Hana Zelinová, rod. Bílková, divák – popredný poľský romista Adam Bartosz, sprevádzaní speváckym vystúpením žien, vtedajších účinkujúcich z obce Bystrany. Atmosféru budú dotvárať aj reprodukcie sklenených obrazov Rudolfa Dzurka a ukážky z filmového dokumentu Martina Slivku.
Účinkujú: Arne B. Mann, Hana Zelinová, r. Bílková, Adam Bartosz, Vladimír Majerčík, speváčky z obce Bystrany, Hana Hlôšková
Autorka: Hana Hlôšková
Námet, scenár, réžia: Hana Hlôšková
Interaktívna diskusia postavená na príklade Tancov zo Štiavnika z roku 1981
Príbeh prvého súčasného oficiálneho projektu digitalizácie archívnych záznamov SAV s názvom Tance zo Štiavnika. Diskusia s tvorcami o oživení filmovej dokumentácie z roku 1981, doplnená o ukážky tanca členov miestnej folklórnej skupiny. Budete si môcť pozrieť aj prezentačnú verziu filmovej dokumentácie.
Na digitalizácii filmovej dokumentácie sa podieľali: Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i., a Centrum spoločných činností SAV, v. v. i. – Archív SAV s finančnou podporou Obecného úradu Štiavnik a Obecného úradu Hvozdnica. Vyrobilo: Elements Federation, s. r. o.
Autor: Juraj Jakubík ml.
Moderuje: Barbora Morongová
Hostia: Jana Gubašová Baherníková, Peter Csordás, Vladimír Urban, Gabriel Jankech, Juraj Jakubík st., Juraj Jakubík ml., ĽH Javorníček, tanečníci FSk Javorníček
Program venovaný Ľubomírovi Tatarkovi. Pripomenutie jeho života, príhod, jeho piesní a typického herného štýlu. Program bude prebiehať formou rozhovorov s vybranými osobnosťami, ktoré prispejú svojou spomienkou na Ľubomíra Tatarku. Súčasťou programu budú hudobné vstupy a videomedailónik s doteraz nezverejneným rozhovorom s Ľ. Tatarkom.
Autor: Michal Veselský
Účinkujú: Karol Kočík, Milan Rusko, Martin Tesák, Jozef Kostúr, Matúš Kovár, Matej Beňo
Hudobný koncert
Ženská spevácka skupina Trnki ostáva verná Horehroniu – regiónu, ktorý je dodnes folklórne veľmi živý a hudobne bohatý. V roku 2024 oslávila dvadsiate výročie svojho vzniku a stále platí, že do jej radov prichádzajú mladé ženy – „hotové speváčky a tanečnice“ z folklórne rozmanitých prostredí. Spája ich predovšetkým potreba stretávať sa. Repertoár skupiny je hudobne aj žánrovo pestrý s dominanciou viachlasných spevov z obcí ležiacich pod Kráľovou hoľou. Na koncerte zaznejú piesne z Pohorelej, Šumiaca, Telgártu a Vernára. Skupinu sprevádza Ľudová hudba Pokošovci zo Šumiaca, ktorá nadväzuje na bohatú muzikantskú tradíciu spomínaných obcí.
Balada v minulosti, súčasnosti i budúcnosti. Koncert s ukážkami rôznych zaujímavých hudobných nástrojov, s výberom a spracovaním zaujímavých skladieb a rozprávaním o všeličom staronovom a vždy prítomnom.
Hudobný program predstavujúci svet balád 16. – 20. stor. v tradičnom i súčasnom umeleckom šate. V originálnom interpretačnom podaní nás prevedie nadčasovými témami minulosti a súčasnosti. Množstvo zvukov a farieb rôznych hudobných nástrojov nás ponorí do nevšedného sveta emócií a povznášajúcej hudby. Program ponúkne rozprávanie odvekých príbehov súčasným spôsobom.
Autor: Michal Smetanka
Prezentácia približuje vývoj drotárstva ako jedinečného slovenského remesla – od jeho skromných začiatkov ako sezónneho doplnkového zamestnania chudobného vidieckeho obyvateľstva až po jeho premenu na významné remeslo s medzinárodným presahom. Poukazuje na špecifické techniky spracovania drôtu a plechu, charakteristické výrobky i schopnosť drotárov prispôsobovať sa potrebám trhu doma i v zahraničí.
Ťažisko prezentácie tvorí obdobie obnovy drotárstva v rámci ÚĽUV-u, ktorý zohral úlohu pri transformácii tohto tradičného remesla v druhej polovici 20. stor. Prostredníctvom výskumu, spolupráce s majstrami a výtvarníkmi sa podarilo nadviazať na pôvodné techniky, reinterpretovať ich v duchu modernej estetiky a vytvoriť nový sortiment úžitkových i dekoratívnych predmetov.
Prezentácia zároveň zdôrazňuje význam pedagogickej a prezentačnej činnosti ÚĽUV-u, ktorá prispela k popularizácii drotárstva, jeho odovzdávaniu ďalším generáciám a k jeho uznaniu ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska. Drotárstvo tak dnes predstavuje živú tradíciu spájajúcu historické remeselné postupy s aktuálnym výtvarným prejavom.
Pripravili: ÚĽUV, Zuzana Kolcunová
Spomienka na zosnulých folkloristov
Symbolický cintorín folkloristov vo Východnej je pietnym miestom venovaným ľuďom, ktorí svoj život spojili s tradičnou ľudovou kultúrou a výrazne sa zaslúžili o rozvoj slovenského folklóru, hudby, tanca, spevu či festivalového diania.
Počas 71. ročníka Folklórneho festivalu Východná pribudnú na pamätníku ďalšie mená výnimočných osobností, ktoré nás v uplynulom období navždy opustili, no svojou tvorbou a ľudskosťou zostávajú trvalou súčasťou pamäti slovenského folklórneho hnutia.
Festival si tento rok s úctou pripomenie osobnosti:
a pripomenie si aj 100. výročie narodenia Martina Ťapáka, herca, režiséra, choreografa a jednej z kľúčových osobností scénického folklóru na Slovensku.
Symbolický cintorín je miestom tichej spomienky, úcty a poďakovania tým, ktorí svojím dielom pomáhali uchovávať živý príbeh slovenskej tradície.
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 10:00 – 17:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: obec Východná
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Milovníci tradičných remesiel a ľudového umenia sa môžu tešiť na Jarmok remesiel ÚĽUV, ktorý aj tento rok ponúkne stretnutie s 21 majstrami ľudovej umeleckej výroby z rôznych kútov Slovenska. Svoje umenie verejnosti odkryjú výrobcovia zvoncov, medovnikári, keramikári, tkáči, korytár, modrotlačiarka, kožušník, remeselníci pracujúci s kožou, drevom a mosadzou, spracovatelia vlny. Nebudú chýbať ani ďalší zruční ľudovoumeleckí výrobcovia, ktorí návštevníkom priblížia bohatstvo slovenských remeselných tradícií aj cez praktické predvádzanie výroby.
Špecifikom tohtoročného jarmoku budú ukážky drotárskeho remesla. Drotári a šperkári z viacerých regiónov Slovenska predvedú svoje umenie pri spracovaní drôtu a predstavia rozmanité výrobky, ktoré spájajú tradíciu s precíznou ručnou prácou. Súčasťou tejto časti programu bude aj výstava prác majstra ľudovej umeleckej výroby Štefana Smržíka z Námestova, ktorého tvorba významne prispieva k zachovávaniu a rozvíjaniu tradičného drotárskeho remesla.
Jarmok remesiel ÚĽUV je nielen príležitosťou na obdivovanie zručnosti remeselníkov, ale aj spôsobom, ako cez kúpu výrobkov podporiť živé tradície, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Piatok: 15:00 – 19:00
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 15:00
Príprava: Jozef Hrabovský
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Tvorivé remeselné dielne pre návštevníkov festivalu
Škola remesiel ÚĽUV pozýva malých aj veľkých návštevníkov na tvorivé remeselné dielne zamerané na výučbu tradičných remeselných techník. Budete si môcť vyskúšať prácu s kožou, textilom a drevom. Jedinečnou príležitosťou je možnosť vlastnoručne si vyskúšať techniku opletania drôtom či vytočiť hlinenú mištičku na kopacom hrnčiarskom kruhu. Odmenou bude váš originálny výrobok.
Sobota: 10:00 – 18:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Príprava: Katarína Chruščová
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Piatok: 15:00 – 18:00
Sobota: 10:00 – 17:00
Nedeľa: 10:00 – 14:00
Pastierske hry a divadielko v Košiariku
Košiarik na zelenej lúke v areáli amfiteátra je určený deťom, pre ktoré sme pripravili takmer zabudnuté pastierske hry z okolia Trenčína, tak ako sa ich hrávali deti v prvej polovici minulého storočia.
Deti sa dozvedia, čo všetko sa nosilo v pastierskej kapse a prečo. Ďalej sa môžu tešiť na rozprávanie ľudových rozprávok, na bábkové divadielko O babke bylinkárke a smelom Gašparkovi. Pre menšie deťúrence bude pripravený fotokútik a kroje z okolia Trenčína, v ktorých si rodičia môžu ustrojené deti odfotografovať, a ďalšie prekvapenia.
Program pripravil: Jozef Ďurači
Prítomnosť rodičov na programoch je nevyhnutná.
Sobota 13:00 a 15:00
Bábkové divadielko
O babke bylinkárke a smelom Gašparkovi
Smelý Gašparko, ktorý chce pomôcť chorej kamarátke princeznej, sa vyberie na dobrodružnú cestu po liečivé bylinky k babke bylinkárke. Na ceste zažije veľa prekvapení. Stretne lesného škriatka Dubka aj ďalšie zvieratká, ktoré mu poradia cestu, a tak, ako to už v rozprávkach býva, nakoniec všetko dobre dopadne.
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Na stenách jednej z častí veže pri vstupe do festivalového areálu je inštalovaná výstava zostavená z archívnych fotografií od obyvateľov obce Východná a ľudí, ktorí stáli pri zrode festivalu. Výstava ponúka jedinečný pohľad do histórie Folklórneho festivalu Východná, na jeho atmosféru aj výnimočné osobnosti, ktoré formovali jeho podobu.
Súčasťou expozície sú aj panely venované Viliamovi Jánovi Gruskovi, významnému architektovi pôvodného amfiteátra a tvorcovi viacerých ikonických scénických programov festivalu.
Návštevníci môžu počas výstavy požiadať aj o sprievodný výklad k jednotlivým fotografiám a vystaveným materiálom.
Pripravil: Vladimír Majerčík
VIACDŇOVÝ
PROGRAM
Prečo nás Folklórny festival Východná baví? Každý má svoj dôvod. Aký je ten váš?
Počas 71. ročníka festivalu bude prebiehať zber dát na výskumný projekt Národného osvetového centra Folklór ako zdroj autenticity – Príčiny a podoby identifikácie s ľudovou kultúrou a jej generačné premeny. Výskum sa zameriava na to, aký význam pripisujú ľudia folklóru, akú úlohu zohráva pri formovaní ich identity a ako sa jeho vnímanie mení naprieč generáciami.
Návštevníci festivalu budú mať možnosť zapojiť sa do krátkeho dotazníka alebo rozhovoru s členmi výskumného tímu. Získané údaje prispejú k lepšiemu poznaniu postavenia folklóru v súčasnej slovenskej spoločnosti a zároveň poskytnú spätnú väzbu na festival Východná.
Piatok: 14:00 – 18:00
Sobota: 10:00 – 18:00
Výskumný tím: Peter Žiak, Lucia Bistárová
posledná zmena: 25. 6. 2026 o 16:35 hod.
Súbory cookies používame na zabezpečenie základných funkcií webu a — s vaším súhlasom — na meranie návštevnosti a marketingové účely. Svoj výber môžete kedykoľvek zmeniť.