Nezmeškajte multižánrovú show o slovenskom folklóre v moderných podobách!

Projekt KORENE vznikol ako autorské dielo skupiny Iconito v spolupráci s folklórnym súborom Zemplín. S moderným spracovaním, ktorým poukazujú na dominanty slovenského folklóru, uspeli nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Tentoraz mieria KORENE na najväčší slovenský folklórny festival do Východnej, kde sľubujú originálny zážitok pre všetkých divákov.

Autorské dielo priblížil v rozhovore Kristián Dufinec, spevák skupiny Iconito.

Ako vznikol nápad spojiť skupinu Iconito s folklórnym súborom Zemplín?

Väčšina našich členov vzišla z folklórneho súboru Zemplín, a hoci sa venujeme populárnej hudbe, všetci v kapele sme folkloristi. Svojho času som bol aktívnym členom Umeleckého súboru Lúčnica a zažil som na vlastnej koži projekt IMT Smile a Lúčnica. Približne v roku 2017/2018 ma oslovil Milan Hvižďák, umelecký vedúci súboru Zemplín, či by sme nevymysleli niečo spoločne aj my.

Spočiatku som bol skeptický a povedal som, že nemá zmysel prevárať niečo, čo je prvá liga. Napokon sme sa dohodli, že budem nad tým premýšľať, a keď príde nejaká nosná myšlienka, tak spojíme sily a pôjdeme do toho. V roku 2019 vyšla výzva cez Fond na podporu umenia a keďže som už dlhší čas nad tým premýšľal spoločne s Miroslavom Kistym, tanečným pedagógom súboru Zemplín, tak sme dali hlavy dokopy a prišli s myšlienkou vytvoriť autorský program o tom, ako by mohol vyzerať folklór v dnešných podobách, ak by sa stále vyvíjal vo vlastnom prostredí s pohľadom súčasného človeka.

Z čoho sa skladá samotný projekt KORENE?

V rámci projektu sme si vybrali šesť rôznych slovenských regiónov: Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, Kysuce vrátane Terchovskej doliny, Goralov a Zemplín. Zvolili sme regióny, ktoré nie sú príbuzné, a ku každému z nich sme hľadali konkrétne témy, aby sme o nich divákom vedeli povedať čo najviac. Na Myjave je to roľníctvo, v Podpoľaní výroba fujár, na Horehroní drevorubačstvo, v rámci Kysúc a Terchovskej doliny ide o pastierstvo a furmanstvo, pri Goraloch pltníctvo a na Zemplíne vinárstvo. Každý región sme chceli priblížiť cez nejaký príbeh na danú tému.

Projekt pozostáva zo siedmich blokov, v rámci ktorých nás sprevádza celým dejom šesť hlavných postáv. Každá z nich predstavuje jeden región a rozpráva svoj vlastný príbeh, pričom na konci sa spoja. Všetkým regiónom sme vybrali piesne príznačné pre jednotlivé témy, ktoré ich opisujú. Na Myjave sú to napríklad piesne späté s kopanicami či roľníctvom. Každý región má tiež svoj element života, ktorý nikoho neobíde. Na Myjave je to práca, v Podpoľaní láska a radosť zo života, na Horehroní smrť, v Kysuciach a Terchovej rodina, pri Goraloch návrat domov a pri Zemplíne vojna a lúčenie.

Na javisku sa stretávajú kapela Iconito, ľudový orchester, spevácky zbor a sólisti zo súboru Zemplín. Program je popreplietaný dokrútkami o slovenských regiónoch, kde poukazujeme na dominanty slovenského folklóru, o ktorých možno ani folkloristi nevedia. Je tam veľa odkazov na UNESCO či na rôzne nehmotné kultúrne dedičstvo jednotlivých regiónov. Spomínané dokrútky sprevádzajú známe slovenské herecké osobnosti, ako Alfréd Swan, Ján Greššo, Vladimír Jedľovský, František Kovár, Marián Slovák a Ľubomír Paulovič. Herecké osobnosti sú reprezentantmi jednotlivých regiónov vo svojich starších verziách.

Čo všetko zahŕňala príprava projektu KORENE?

Na projekte sme začali pracovať niekedy na prelome rokov 2019 až 2020, čiže covid nám zahral aj nezahral do karát, keďže tvoriť sa dalo, ale robilo sa útržkovito a po menších skupinkách. Titulná pieseň, ktorá je čisto autorská, vznikla koncom roku 2019. O rok neskôr sa nahralo prvé demo a postupne sa vytvárala nejaká koncepcia. Postupne sa začali tvoriť aj piesne po jednotlivých blokoch, pričom prvý tréning sme mali na prelome augusta alebo septembra 2020.

Príprava videoklipu sa začala v auguste 2020 a trvala do apríla 2021 aj spolu s dokrútkami a všetkým ostatným. Titulná pieseň vyšla 11. mája 2021, pričom celý program sme vystavali do septembra 2021. Vtedy sa mala konať aj prvá premiéra, ktorá sa pre covid niekoľkokrát zrušila. Keďže bol program hotový a nechceli sme stagnovať, začali sme nahrávať album, CD, nakrúcať ďalšie klipy a ostatné veci, čo trvalo až do roku 2022. V máji 2022 sa konala oficiálna premiéra. Celý proces trval od roku 2019, bola to dlhá cesta.

V čom je podľa vás výnimočné spojenie hudobnej skupiny a folklórneho súboru?

Pokiaľ má nejaké dielo vzniknúť, musí mať osobitnú hodnotu. My sme ju našli cez titulnú pieseň, v ktorej sa našli mnohé vekové kategórie aj rôzne skupiny, či už sú to folkloristi, alebo nefolkloristi. Jednoducho, každý, kto sa cíti ako Slovák, sa dokázal nenásilnou formou vcítiť do piesne a prijať ju za svoju tým, že mu pripomína domov.

Základným princípom bolo ukázať mladým ľuďom, aké bohatstvo tu máme, trochu inou formou. Pokiaľ s tým však chceme pracovať, musíme mať na to poznatky, autentickosť, pôvod. Krásne sa nám to ukázalo na vedľajšom efekte, ktorý som sám nečakal a ani nebol cieľom. Začali sa nám ozývať komunity zo zahraničia, cez ktoré sa to dostalo do sveta aj medzi zahraničných Slovákov. Dokonca nás pozvalo veľvyslanectvo vo Washingtone D.C. na oslavy 30. výročia založenia SR. Neskôr sme zahrali aj pre Slovákov na Manhattane, v Queense, Bostone, v Trentone a boli sme aj v Chicagu, kde sme zahrali na najväčšom Česko-Slovenskom plese.

Projekt má paradoxne stále tendenciu na seba nabaľovať nejaký pekný míľnik a ďalej ho posúvať. Myslím si, že je to práve preto, lebo sa stretol s pekným mediálnym aj virálnym úspechom a ľudia sa naň pýtajú. Dôkazom toho je aj Východná, kde budeme prezentovať projekt KORENE, čo je úžasné a pre nás to predstavuje strop toho, kam sa s ním dá v rámci Slovenska dostať.

Projekt KORENE zožal veľký úspech u ľudí, čomu nasvedčujú aj vypredané haly v Michalovciach a 2x v bratislavskom STARS auditoriu. Vďaka čomu sa stal podľa vás takým úspešným?

Dôležitým faktorom je pravdivosť. Venujem sa folklóru od detstva, vyrastal som pri ňom a tiež som navštevoval folklórny súbor Zemplínik, neskôr Zemplín a pôsobil som desať rokov v súbore Lúčnica. Na VŠMU som študoval ľudový tanec a to isté absolvoval aj môj kolega Miroslav Kisty, ktorý je spoluautorom a tanečným pedagógom v súbore Zemplín. Máme k folklóru vzťah a máme aj poznanie, nie je to nič vymyslené ani vyumelkované. Vďaka pravdivosti tomu dokážu ľudia veriť, čo je podľa mňa základný pilier toho, prečo má náš projekt úspech.

Do konceptu ste zapojili viaceré herecké legendy. Prečo ste sa ich rozhodli zakomponovať do projektu?

Dlho som to zvažoval, pretože som chcel mať v závere piesne recitatív venovaný Slovensku. Pôvodná myšlienka bola osloviť osobnosti slovenského folklóru ako Milan Hvižďák, Vladimír Urban či Juraj Kubánka. Bolo by úžasné mať tam aj profesora Nosáľa, avšak v tom čase to už bolo nereálne, pretože by tam všetci nemohli byť. Aj napriek tomu sa táto predstava ukazovala veľmi silná pre komunitu folkloristov, ktorí ich poznajú. Tým, že som to chcel zovšeobecniť, rozhodol som sa osloviť hercov, ktorí svojím prejavom dokážu osloviť väčšie masy a iným spôsobom spojiť národ.

Pri príležitosti výročia Lúčnice, keď mal profesor Nosáľ deväťdesiat rokov, som sa zoznámil s hercom Jánom Greššom. A keďže som už mal na neho kontakt, tak som mu zavolal. Ján Greššo ma neskôr zoznámil s hercom Ľubomírom Paulovičom a spoločne mi pomohli osloviť ďalších. Až na pár ľudí, ktorí nemohli pre covid, sa zostava sformovala veľmi rýchlo. Mnohí z nich ani neváhali a šli do toho.

Čo môžu ľudia očakávať od tejto show?

Bude to celovečerné predstavenie, vždy hovoríme, že je to multižánrové edukatívne predstavenie o slovenskom folklóre v moderných podobách. To znamená, že to má nejaký svoj začiatok aj koniec. Nie je to klasický koncert, je to skutočne show, ktorá má hlavu a pätu. Je to podobné, ako keď človek príde do divadla alebo na muzikál, malo by to plynule bežať bez toho, aby to niečo prerušilo.

Prečo by si ju návštevníci nemali nechať ujsť?

V prvom rade, vždy je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Chápem, že ľudia a možno aj folkloristi majú rôzne preferencie, ako by mal folklór v ich očiach vyzerať. Podľa mňa treba byť otvorený rôznym možnostiam a vidieť viaceré formy uchopenia. Vyzval by som aj tých, ktorí nie sú folkloristi, možnože práve tu ich niečo osloví a ukáže im pohľad na domovinu iným spôsobom, aby aj oni v sebe pocítili hrdosť a dozvedeli sa niečo o svojom kraji.

Vždy hovorím, že doma je Amerika. Precestoval som so súbormi kade-tade, vážim si každú kultúru, aj zahraničnú. Až potom však človek prichádza na to, čo všetko má okolo seba, aké bohatstvo je na takom malom území. Je dôležité najprv poznať samého seba a potom s tou identitou kráčať ďalej a objavovať.