História festivalu

Festival Východná sa konal po prvýkrát v roku 1953. Členovia východnianskej národopisnej družiny Kriváň uspeli na slávnostiach v Strážnici a rozhodli sa založiť podobnú tradíciu aj na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný amfiteáter a rok nato sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. V roku 1956 získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie Slávnosti vo Východnej.

Dnešný folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa podieľajú na zachovaní tradícií.

Folklórny festival Východná je najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival s medzinárodnou účasťou na našom území. Každoročne na prahu letnej turistickej sezóny v prvý júlový víkend v atraktívnom prostredí v blízkosti Vysokých i Nízkych Tatier ožijú bohaté ľudové tradície a rázovitá obec Východná sa na niekoľko dní stane centrom slovenskej kultúry.

Počas jeho histórie sa z festivalu stala vrcholná prehliadka tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov. Medzi viac ako 1 400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sa každoročne prezentujú i víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov.

K festivalu Východná už neodmysliteľne patria aj ľudoví remeselníci, výrobcovia a umelci a v poslednom období sú najzaujímavejšími interaktívne a zážitkové programy — tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé dielne a programy pre deti.

Východná je oslavou folklóru a jej existencia výrazne prispieva k oživovaniu, zachovávaniu, tvorivému rozvíjaniu i verejnej prezentácii vzácnych hodnôt našej klenotnice kultúry. Folklór je hlboko zakorenený v tradíciách a kultúre slovenského národa, preto v nás pri každom kontakte dokáže vyvolávať radosť zo vzájomného stretnutia a oživovať nielen históriu, ale aj city. Staňte sa aj vy súčasťou tejto oslavy.

Viac z histórie festivalu

Myšlienka skrsla na Morave. V roku 1952 sa tanečno-spevácky súbor Kriváň z Východnej zúčastnil na slávnostiach v Strážnici, kde zožal veľký úspech a získal titul „miláčik Strážnice“. Pre Východňancov to bol taký inšpiratívny zážitok, že už o rok zorganizovali vo svojej obci malú prehliadku ľudových tancov a piesní, na ktorú pripravili hudobno-tanečný program s názvom Radostne pracovať, radostne žiť. Tým bol položený základný kameň východnianskych slávností.

Na prvých Slávnostiach piesní a tancov vo Východnej vystúpili okrem domáceho Kriváňa aj ďalšie hornoliptovské folklórne kolektívy zo Štrby, Važca, Liptovskej Tepličky, ale aj z oravskej Hladovky a Sihelného. Cieľom bolo podnietiť ochotnícku umeleckú činnosť v dedinách zameranú na oživovania a udržiavanie tradičnej ľudovej kultúry v neštylizovanej forme. O rok neskôr prišli aj účinkujúci zo vzdialenejších obcí — Čierneho Balogu, Očovej, Pohorelej, ale aj folklórne súbory z Ružomberka a Dubnice nad Váhom, či profesionálne teleso SĽUK. V roku 1955 sa Východná stala už oficiálnym okresným kultúrnym podujatím, na ktorom ako významní hostia vystúpili súbory Trenčan a Lúčnica.

O rok neskôr začal Východnú organizovať Slovenský dom ĽUT a špecifikáciou programov vznikalo väčšie podujatie. Okrem prehliadky folklórnych kolektívov žilinského kraja sa po prvýkrát v samostatnom programe predstavili dedinské folklórne skupiny a sólisti v programe Klenotnica tradičnej ľudovej tvorby, obcou sa prešiel sprievod krojovaných skupín, návštevníci sa mohli pobaviť na ľudových veseliciach a tiež si pozrieť výstavu prác ľudových majstrov — výtvarníkov. Samostatný program predviedli Československý soubor písní a tanců z Prahy a súbor Jasénka zo Vsetína. Slávnosti uzavrela Veľká estráda, v ktorej vystúpili súbory a sólisti z celého Slovenska.

Na trojdňové podujatie sa festival vo Východnej rozrástol až v 5. ročníku, kedy bol piatkový program zostavený zo súťaží muzikantov a tanečníkov. Okrem už ustálených programov pribudli ďalšie, napr. Detská estráda alebo komponovaný program približujúci letné zvyky na dedine. Uskutočnila sa prvá Škola ľudového tanca a v sprievode sa zúčastnili všetci účinkujúci. No neskôr sa sľubne rozvíjajúce podujatie začalo prispôsobovať požiadavkám doby a opäť sa skrátilo na dva dni. V roku 1959 boli programy pripravované na Východnú prenesené do Banskej Bystrice, kde odzneli na počesť osláv 15. výročia SNP. O rok neskôr sa vo Východnej prezentovali folklórne súbory v rámci I. stretnutia mládeže Liptova. Do koncepcie slávností sa dostala aj prezentácia iných žánrov záujmovej umeleckej činnosti, ako napríklad spoločenský tanec, prednesy poézie a pod., ale dôraz bol kladený hlavne na programy kolektívov a sólistov z oblasti folklóru. Východná sa postupne dostávala do povedomia ľudí. Na 10. výročí v programoch vystúpilo okolo 1 200 účinkujúcich, na ktorých sa prišlo pozrieť 40 000 divákov. To bol dôkaz životaschopnosti podujatia.

Čas ukázal, že pri tvorbe koncepcie slávností je nutné obrátiť sa na odborníkov. Na kreovaní programových plánov pre ďalšie roky sa podieľali poprední vedeckí pracovníci a iní odborníci, ako Kliment Ondrejka, Ladislav Leng, Stanislav Dúžek, Oskár Elschek, Viliam Ján Gruska, Igor Kovačovič, Štefan Nosáľ a ďalší. V roku 1970 (smernicou Ministerstva kultúry z roku 1969) dostali slávnosti vo Východnej nový názov — Folklórny festival Východná. Od tohto roku sa stal hlavným organizátorom Osvetový ústav (teraz Národné osvetové centrum). Koncepciu riešenia nového amfiteátra, ale aj celého areálu jeho v okolí, vypracoval Viliam Ján Gruska inšpirujúc sa pôvodnou architektúrou liptovských stavieb. Postupne v rokoch 1971 – 1975 vystavali amfiteáter aj s „podkovou“ pre prezentáciu ľudových výtvarných prvkov, šatne pre účinkujúcich, májku, výstavné vitríny pre diela ľudových umelcov, či „žriedlo“ s umývadlami pre návštevníkov. V roku 1970 po prvýkrát odznela aj nová zvučka festivalu, ktorú napísal významný hudobný skladateľ a dlhoročný spolupracovník Východnej Svetozár Stračina.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa k scénickým programom zostavených z tanečných a hudobných čísel dospelých i detských folklórnych kolektívov pridal nový rozmer — prezentácia výtvarných prvkov. Začala aktívna spolupráca s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, ktorá sa uplatnila pri realizácii tematických výstav so zameraním napr. na výšivky, hrnčiarstvo, drevorezbu, modrotlač a pod. Na podnet Jarmily Paličkovej a Viliama Jána Grusku sa od roku 1974 účinkujúci vo Východnej predstavovali vyšívanými „štandardami“ — ornamentníkmi, na ktorých je uvedený názov folklórneho kolektívu, resp. obce. Na hlavnom pódiu amfiteátra bol od roku 1973 zahájený štvorročný cyklus Prehliadky tichej krásy, na ktorom boli predstavené ukážky variantov slovenského ľudového odevu. V roku 1975 pribudla v areáli amfiteátra aleja ľudových plastík a o rok neskôr dostala akcia rezbárov veľkých drevených sôch, ktoré kresali priamo v areáli Východnej, názov Kresané do dreva.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia mal Folklórny festival vo Východnej už ustálenú koncepciu. Otvárali ho výstavy ľudovo-umeleckých výrobkov, rozhlasový program, ktorý v priamom vysielaní najzaujímavejších ukážok z programov pozýval záujemcov na festival, stabilne obcou prechádzal sprievod, na stožiaroch okolo amfiteátra viseli ornamentníky. K programom detských a mládežníckych folklórnych súborov a dedinských folklórnych skupín, či komorným hudobným programom pribudol samostatný program atraktívnych hostí zo zahraničia. Keďže od roku 1980 bol festival vo Východnej zaradený do systému medzinárodnej organizácie organizátorov folklórnych festivalov C.I.O.F.F., ponuka zahraničných folklórnych kolektívov z celého sveta bola dostupnejšia. V tom istom roku sa začal odvíjať aj 6-ročný cyklus autora Viliama Jána Grusku Rodokmeň zeme, ktorý postupne divákom približoval scény z tradičného života, piesne, tance a výtvarné prejavy ľudí z vrchov, nížin, hrdinských obcí, zaniknutých remesiel, či ľudí z rodu Rómov.

Tak ako v bežnom živote, aj pri programovom napĺňaní Folklórneho festivalu Východná sa odrazili významné zmeny, ktoré nastali v spoločnosti po Nežnej revolúcii. Organizátori Východnej z dôvodu, aby bola atraktívnejšia pre návštevníkov – folkloristov, ale aj pre „nefolkloristov“, pridali k overeným stabilným programom novinky a zaujímavé akcie. K divácky najpríťažlivejším programom festivalu v tomto období patrilo predstavenie činohry SND — muzikál na Skle maľované s Michalom Dočolomanským v roku 1994 a spoločné vystúpenie skupiny Elán s umeleckým súborom Lúčnica o dva roky neskôr. Po dohovore s miestnymi farármi festival dostal súhlas k využitiu oboch kostolov (evanjelický i rímsko-katolícky) na hudobné programy. Východná otvorila svoje brány príbuznému žánru — folklovej hudbe, záujemcovia o pohyb sa začali učiť nové tance v Škole tanca a sólisti a kolektívy, ktoré neboli vybraté do programov Východnej, dostali možnosť ukázať svoje umenie na prehliadkovom pódiu v programe Talenty. Mnohé z týchto noviniek si našli stabilné miesto v programovej koncepcii Východnej a sú jej súčasťou dodnes.

Napriek tomu, že väčšina programov (detský, hudobný, klenotnicový s folklórnymi skupinami, súborový, záverečný, zábavy, výstavy…) mala aj začiatkom nového tisícročia v koncepcii pevné miesto, organizátori sa snažili naďalej festival spestriť novinkami. V kostoloch odzneli spomienky na významných slovenských hudobných skladateľov (S. Stračinu, T. Andrašovana, P. Tonkoviča a ďalších), na prehliadkovom pódiu vyhrávali malí muzikanti v programe Hudáčkovia a v polnočnom programe sa autori snažili priblížiť návštevníkom Východnej magickú Jánsku noc. Pokus zaradiť do programu aj súťaže v strúhaní šindľov či varení najväčšieho bryndzového piroha sa neosvedčili. Dlhá šnúra ročníkov Východnej bola prerušená sklzom pri výstavbe nového amfiteátra podľa projektu Igora Karkošiaka v roku 2006. Nový zastrešený amfiteáter a priestory jeho areálu poskytli aj podmienky na nové formy prezentácie programov a sprievodných akcií. V roku 2008 vznikol na obecnom cintoríne symbolický cintorín, na ktorom každoročne pri pietnej spomienke postupne pribúdajú mená ľudí, ktorí významne (pracovne, či interpretačne) súviseli s Východnou. V roku 2007 vydalo Národné osvetové centrum dokumentačnú publikáciu Prieniky histórie FFV a Národného osvetového centra 1991 – 2005, ktorá archivuje festival prostredníctvom programových bulletinov FFV, prehľadov programov, zúčastnených súborov a jednotlivcov, autorov programov a členov programových a organizačných zložiek v období rokov 1991 – 2005. V programovej rade festivalu boli po celé desaťročia zastúpení odborníci z radov choreografov, etnológov, etnochoreológov, hudobných a tanečných pedagógov a folkloristov, najväčších osobností folklórneho hnutia na Slovensku (S. Dúžek, E. Bartko, O. Elschek, V. Gruska, M. Leščák, S. Švehlák, C. Zálešák, O. Demo, K. Ondrejka, J. Majerčík, I. Kovačovič, V. Urban, J. Paličková, P. Bútor, J. Burič, Š. Kocák, J. Uhel, V. Kyseľ, P. Homolka, J. Blaho, A. Vargicová, M. Veselský, E. Varga, Š. Zima a mnohí ďalší).

Viac z histórie festivalu v obrazoch

Viac z histórie festivalu v článkoch